Sú ešte kňazi výkričníkom nášho svedomia?

Naša spoločnosť je hlboko rozdelená. Do značnej miery aj tá jej časť, ktorá sa hlási ku katolíckej cirkvi. Autority, ktoré by ju mali spájať – biskupi či kňazi –, sú stále menej rešpektované. Je otázkou do diskusie, a nie ľahkou, čo je toho príčinou. Niektorí veriaci tvrdia, že naši duchovní otcovia si za to môžu sami. Kňazi niekedy vtipne kontrujú známou frázou: Akí farníci, taký farár.

Dobrým znamením však je, že ešte stále sú v pozornosti záujmu. A nie malého. Opakovane sa totiž stretávame s tým, že vyvolávajú vášne. Predovšetkým z dvoch dôvodov. Ak autoritu uplatňujú správne, ich spravodlivý život môže byť pre niekoho výkričníkom svedomia. V opačnom prípade provokáciou. Znovu však vyvolajú istý záujem. A je to lepšie, ako by nám boli úplne ľahostajní.

S konfliktami a boľačkami našich autorít a následnou polarizáciou veriacich sa stretávame so železnou pravidelnosťou. Pozornosť vyvolá kňaz, ktorého dvaja biskupi od katedry napomenú a na druhý deň mu iní dvaja, v inej katedrále, tlieskajú. Tiež vtedy, keď sa na sociálnych sieťach kňazi navzájom urážajú kvôli pandémii alebo keď emeritný biskup, ktorý dlhodobo cíti krivdu, opakovane o nej rozpráva v médiách. Ale sú to aj naše vlastné boľačky a nepochopenia, ktoré v nás provokujú vášne súvisiace s pôsobením duchovných autorít. Súvisiace napríklad aj s postojmi pápeža, ktorý často tne do živého. Či už sa to týka potratov, ktoré opakovane nazýva úkladnou vraždou, prijímaním ľudí, na ktorých spoločnosť zabúda, alebo takých, ktorí doteraz nemali túžbu žiť podľa evanjelia. Povedzme vtedy, keď prijíma otca desiatich detí, ktoré má s deviatimi rôznymi ženami. Inokedy zase, keď niektoré témy necháva otvorené, bez vysvetlenia, čo vyvoláva negatívnu pozornosť u inej skupiny veriacich, ale aj kňazov. Nejeden Slovák si vtedy povie: „Kto sa v tom má vyznať?“

Žijeme si vlastnú pravdu

Nejednota kňazov a niekedy aj biskupov, rôzne postoje k náboženským tradíciám, dokonca odlišné postoje biskupských konferencií k otázkam súvisiacim s učením cirkvi. A do toho aj naša vlastná slabosť a neznalosť evanjelia. Výsledok? Niekedy mám pocit, že namiesto počúvania Božieho hlasu sme viac zahľadení do seba. Začíname sa správať ako sektári. Ako tí, ktorí si zobrali do hlavy, že cirkev už nie je „stĺpom a oporou pravdy“, že je potrebné si vytvoriť svoj vlastný učiteľský úrad. Vlastnú pravdu.

Životné príbehy takých kňazov, ako boli Titus Zeman, Ernest Macák, Vladimír Jukl či Akvinas Juraj Gabura a im podobní, nás už nezaujímajú. To, čo ich zdobilo – vernosť pravde, oddanosť Cirkvi –, už nie je zaujímavé. Akoby nám už nemali čo povedať. Ani médiá o nich nepíšu, analytici neanalyzujú.

• 

• 

• 

Bez kňazov to nepôjde

Súčasný stav ale neznamená, že kňazov – svätých kňazov – už nepotrebujeme. Bolo by chybou sa tváriť, že to pôjde aj bez nich. Sviatosti si sami nevyslúžime (ak nerátame sviatosť manželstva), Krista na oltári nesprítomníme. A aj keď je doba zvláštna, nemusíme sa báť. Je isté, že cirkev nezanikne. „Ani brány pekelné ju nepremôžu.“ Ak tvrdím, že bez kňazov to nepôjde, rovnako to nepôjde ani bez nás, laikov. Čo teda robiť?

Obnoviť seba a pomôcť aj kňazom.

Ale ako? Potrebné sú najmenej dve veci. Po prvé: Musíme padnúť na kolená s pohľadom upreným na Boha a s túžbou nechať si očistiť vlastné vnútro. Uvedomiť si vlastnú slabosť, aby sme mohli zabojovať za tú ich. Po druhé: Vrátiť sa od „ja“ k „my“. Ak nie sme spoločenstvom, mali by sme ho obnoviť.

V slovenskej cirkvi je viacero dobrých evanjelizačných programov, prolife podujatí, iniciatív pomáhajúcich duchovnému rastu, ale aj modlitbových hnutí. Medzi nimi aj jedno, ktoré má za cieľ pomáhať kňazom.

40-dňová reťaz pôstu a modlitieb za kňazov

Hnutie Modlitby za kňazov (MZK) existuje od roku 2008. Každoročne na Slovensku organizuje 40-dňovú reťaz pôstu a modlitieb za kňazov. Vždy od sviatku Sedembolestnej Panny Márie, teda od 15. 9. do 24. 10. Tento rok zostane pre MZK navždy výnimočný, lebo o akcii počas návštevy v Šaštíne bol informovaný aj Svätý Otec, ktorý jej dal svoje požehnanie. Obdobie obetované za kňazov odštartované požehnaním pápeža vyvrcholí na Púti za kňazov 23. 10. opäť v Národnej svätyni v bazilike v Šaštíne.

Prestaňme frflať, rozdeľovať, urážať sa. Zabojujme – láskou. Stále je čas zapojiť sa do 40-dňovej reťaze pôstu a modlitieb za kňazov. Potrebujeme svätých kňazov. Ale aj oni potrebujú nás. Potrebujeme sa vzájomne!

Program púte a podrobnejšie informácie o reťazi pôstu a modlitieb za kňazov sa dajú pozrieť na tejto stránke. Prípadne získať od hlavného organizátora na adrese: [email protected].