Pozor na ženu s prázdnym vedrom či ruky cez dvere. Povery pre Rusov nie sú prežitkom, ale aj návodom na život

Nikdy si nepodávaj ruky cez dvere, nikdy nenechaj ženu s prázdnym vedrom skrížiť ti cestu, prípadne čo už je racionálnejšie, nikdy neolizuj nôž, inak sa ti stane niečo strašné. Keďže Rusi sa v bežnom živote riadia nespočetným množstvom podobných tabu, dlhodobejší pobyt v krajine sa môže bez ich znalosti neraz skomplikovať. Dôsledkom neznalosti pritom môžu byť nielen chvíľkové momenty neporozumenia, ale aj vážnejšie faux pas.

Poverám v rôznej miere verí až 55 percent Rusov a neverí im len 30 percent. Vyplýva to z posledného prieskumu verejnej mienky o viere Rusov v povery, ktorý uskutočnila ruská nezávislá mimovládna organizácia pre prieskum a sociológiu Centrum Levada v roku 2017.

Paradoxne, hoci má väčšina povier korene v slovanskom pohanstve, najviac v ne veria praktizujúci pravoslávni respondenti. Naopak, ateisti podľa prieskumu väčšinou neveria nielen v Boha, ale vo väčšej miere ani v posmrtný život, zázraky alebo povery.

Taktiež menej veria v takzvaný zlý pohľad (na Slovensku známe ako „zočina“ alebo „urieknutie“), ktorého následkom môže byť, že dieťa plače a je nepokojné. Zlý pohľad pritom nemusí spôsobiť len človek so zlým úmyslom, ale aj milujúci rodič.

Poverčivosť v Rusku nevymiera

Vzhľadom na vysokú mieru poverčivosti v ruskej spoločnosti teda situácie, keď človek rýchlo hľadá drevo na zaklopkanie alebo odmieta dať hotovosť z ruky do ruky a namiesto toho ju položí na stôl, pripadajú úplne bežné aj skeptikom.

„Vo všeobecnosti neverím na povery. No musím sa priznať, že keď som videl čiernu mačku, ako mi skrížila cestu, podvedome som spomalil a čakal, kým niekto iný prejde ako prvý. Niekedy som sa dokonca zastavil a čakal na iného chodca. Myslím, že mi to niekto musel niekedy povedať a ja som si to uložil do podvedomia už navždy,“ povedal 32-ročný Dmitrij z Moskvy.

Vyrastanie v prostredí, ktoré už automaticky presadzuje dodržiavanie povier, je pravdepodobne jednou z príčin, prečo ich dodržiava aj mladšia generácia Rusov. „Viem, že povery nie sú racionálne. Napriek tomu sa však začnem podvedome strachovať vždy, keď rozsypem soľ. Hádka sa vtedy zdá byť neodvratná, hoci viem, že rozsypaná soľ na to nemá mať ako vplyv. Avšak odmalička mi to opakovane tvrdili,“ uviedla 21-ročná Júlia tiež z ruskej metropoly.

Súvisí to s poverou, že ak pri stole po niekoľkých „sto gramoch“ rozsypete soľ a chcete sa vyhnúť sporu so spolubesedníkmi, očakáva sa od vás, že so smiechom prehodíte trocha soli cez ľavé plece.

Niektoré povery pritom môžu mať praktický a pozitívny efekt. Jedna povera napríklad členom skupiny chystajúcim sa na cestu káže, aby sa pred odchodom ešte raz na chvíľu posadili. Tento rituál umožňuje chvíľku na upokojenie a na posledné zamyslenie, či cestujúci nič nezabudli. Taktiež rozbitie pohára alebo taniera je považované za predzvesť šťastia. Táto povera tak psychologicky pomáha ľahšie sa vyrovnať so stratou riadu a potrebou upratať ho.

Najčastejšie povery, ktoré treba pri návšteve Ruska poznať

Vzhľadom na spoločný pôvod v slovanskej mytológii sú mnohé ruské povery podobné tým slovenským. Napriek tomu je dobré si ich pri návšteve Ruska, ale aj Ukrajiny alebo Bieloruska uvedomovať. Podobne ako u nás, ani v Rusku nie je dobré nikdy darovať kyticu s párnym počtom kvetov. V jadre povery je viera starých Slovanov, podľa ktorej predstavujú párne počty koniec cyklu vrátane toho životného. Kytice s párnym počtom kvetov sa preto kladú len na hroby. Neznalosť tejto povery dostáva často do nepríjemných a trápnych situácií najmä návštevníkov zo Západu.

Naopak, nečakaná môže byť pre Slovákov, ako zistil aj sám autor, požiadavka od Rusa, aby ste mu stúpili na topánku, keď on nechtiac stúpil na vašu. Vyhnete sa tak hádke.

Rusi taktiež veria, že ak si oblečiete tričko naopak, niekto vás zbije. Treba si ho v takom prípade rýchlo obliecť správnou stranou. Človek by sa rovnako nemal vracať na polceste, ak zistí, že niečo zabudol. Ak sa však inak nedá, treba sa pred tým pozrieť do zrkadla. Už spomínané podávanie si ruky cez otvorené dvere zas môže podľa viery mnohých rozhnevať domáceho ducha [po rusky domovoj, pozn. red.] do takej miery, že môže obyvateľom domu následne spôsobovať problémy.

Svoje pravidlá má aj obdarovávanie, pričom niektoré sú podobné tým slovenským. Podobne ako u nás, ani ruským alebo ukrajinským priateľom nikdy netreba darovať ostré predmety. Ak už chcete niekomu dať ako dar kvalitný nôž, mali by ste od neho zobrať symbolicky aspoň jeden rubeľ. Darovať netreba ani šatku, keďže tá „prináša slzy“. Ak sa niekomu rozhodnete dať do daru peňaženku, umiestnite do nej aspoň jednu mincu, nech nikdy nie je prázdna.

Špecifická povera sa viaže k tradičnému zaželaniu šťastia „ni pucha ni pera“ [prenesene: dúfam, že ani nechytíš pero, pozn. red.], ktoré je ekvivalentom výrazu „zlom väz“. Rusi na neho nikdy neodpovedajú poďakovaním, ale naopak frázou „k čórtu“, teda „do čerta“.

Podobné povery sa môžu pôsobiť ako prežitok čias dávno minulých, no v prípade Ruska ide zároveň o hlboko zakódované rituály každodenného života, ktoré je počas dlhšieho pobytu v krajine lepšie poznať.