Vyzerá to na vládu SPD, Zelených a FDP. Lindner chce byť ministrom financií

O favorizovanej podobe vládnej koalície v Nemecku, situácii v CDU aj o tom, či Annalena Baerbocková pripomína Veroniku Remišovú. Rozhovor s Martinom Leidenfrostom o politickom vývoji v Nemecku päť dní po voľbách.

Čo sa stalo od nedele? Ktorá podoba koalície vyzerá najpravdepodobnejšia a prečo?

Máme piaty deň po voľbách a v tejto chvíli sa ako najpravdepodobnejšia javí semaforová koalícia, teda ľavicová koalícia starých spojencov SPD a Zelených spolu s pravicovými liberálmi z FDP. FDP bude drahá nevesta a celé to môže ľahko stroskotať, lebo programová priepasť medzi ľavicou a FDP je nezanedbateľná. Liberáli vnímajú zvlášť Zelených ako svojich ideových oponentov. Sú proti rýchlostnému limitu na diaľniciach, Zelení sú za, sú proti zvýšeniu daní, Zelení sú za, sú za technologické riešenia klimatických zmien, Zelení za energetickú a priemyselnú askézu. Obe strany majú spoločné to, že sú najsilnejšie medzi prvovoličmi, ostatné strany u mladých v nedeľu nehrali rolu. Preto Zelení aj liberáli môžu s istým právom o sebe tvrdiť, že reprezentujú budúcnosť.

Vláda s CDU a CSU je už mimo hry?

Počas volebného večera to ešte vyzeralo tak, že koalícia týchto dvoch rozhodujúcich strán s úniou z CDU a CSU (takzvaná „Jamajka“) má rovnako veľké šance na vládnutie. Dnes to už neplatí. Iste, Armin Laschet sa môže ešte kľukatým spôsobom stať kancelárom, to vôbec nie je vylúčené. Lenže najprv musí po najväčšej prehre v histórii CDU obhájiť svoju pozíciu vo vlastnej strane, čo mimoriadne oslabuje jeho postavenie. Doplním jeden skoro smiešny detail: Keďže liberáli jasne preferujú vládu so stredopravou prevahou, ponúkli únii „predbežne sondovania“ v sobotu a SPD až v nedeľu. Únia je ale v takom marazme, že nebola schopná prijať alebo odmietnuť tú pozvánku. Nereagovali.

Lenže CDU a tiež CSU sú najmä strany moci. Bolo až nechutné sledovať, ako sa v povolebnom štúdiu krátko po voľbách Söder aj Laschet tlačia do vlády. Je v tých stranách niekto, kto sa postavil Laschetovi a Söderovi, aby išli do opozície?

Niektorí regionálni baróni to povedali v priebehu týždňa, celkom bez vajatania, že únia s takým volebným výsledkom nemá nárok na vládnutie. Neboli to len straníci z východného Nemecka, ktorí bývajú konzervatívnejší a národnejší ako západniari a ktorí si Lascheta nikdy neobľúbili. Povedal to aj hesenský premiér Volker Bouffier, starý harcovník s autoritou v strane. Pritom to bol Bouffier, ktorý spolu s predsedom Spolkového snemu Wolfgangom Schäublem na jar naklonil misky váh v prospech toho, že Laschet kandidoval na kancelára, postavili sa vtedy popularnejšiemu predsedovi CSU Söderovi.

Ako veľmi je voľbami oslabený Laschet?

Laschet nemá v tejto chvíli mladého perspektívneho vyzývateľa v CDU, inak by sa už nedržal v kresle. Pričom za protichodnými signálmi z predsedníctva netreba hneď hľadať nejakú geniálnu stratégiu pre rokovacie maratóny. CDU je podľa všetkého v rozklade, nikto momentálne neuplatňuje svoju autoritu, a tak si každý robí, čo chce. Zažívame to po prvýkrát, tá strana bývala disciplinovaná, pre moc urobila všetko a teraz akoby ju ten jej mocenský inštinkt opustil. Dodávam – na nejaký čas. Taký chaos nemôže trvať dlho.

Tuší niekto, čo si o situácii myslí Angela Merkelová? A má to nejaký vplyv?

Osobne vychádzam z toho, že je jej to relatívne jedno. Merkelová viac ako 30 rokov dozadu pristála čírou náhodou v CDU, nikdy k tej strane nemala citový vzťah, použila ju ako užitočný stroj, vykastrovala ju ideologicky aj personálne. Samozrejme, keby Merkelová zaujala v tejto situácii nejaké stanovisko, malo by to veľký vplyv. Domnievam sa ale, že stratila o stranu záujem. Ešte keď si CDU volila začiatkom roka nového predsedu, tak sa v tom nijako neangažovala. Na kľúčovej schôdzi pokojne spracovávala spisy.

Videl som jeden prieskum, podľa ktorého sa voličom FDP veľmi nechce ísť do vlády s SPD a Zelenými, tuším to malo podporu iba 20 percent voličov FDP. Prečo by mala ísť FDP proti vlastným voličom?

Počas volebného večera prišla verejnoprávna televízia s prieskumom, že až 40 percent voličov FDP si vie predstaviť semaforovú koalíciu pod vedením červeného kancelára. Všeobecne ale platí, že voliči FDP sú jednoznačne orientovaní na úniu CDU/CSU. To isté platí pre vzťah medzi SPD a Zeleným, voliči Zelených chcú ešte menej vládnuť s úniou. FDP pôjde proti svojim voličom len vtedy, ak si vie presadiť zopár srdcoviek v koaličnej zmluve. Presne to isté platí aj pre Zelených. V nemčine sa hovorí: „Tu sa mačka zahryzne do vlastného chvosta.“ Predseda FDP Christian Lindner sa zrejme chce stať ministrom financií, z tohto úradu by riadil aj europolitiku, Taliani sa ho už boja, niečo také by mohlo jeho voličom imponovať.

Malo by to istú logiku, aj keď FDP vo svojich programoch podporuje európsku federalizáciu, vadí jej fiškálna nezodpovednosť, nechcú, aby to zaplatili Nemci. Skúsim to ešte raz, keďže sú medzi Zelenými a FDP ideové rozpory a keďže Laschet a Scholz pôsobia, akoby boli z jednej strany, nemôže to celé po pár mesiacoch skončiť veľkou koalíciou SPD a CDU/CSU?

Pôsobia tak, ale veľká koalícia je v Nemecku nenávidená, robí sa to len v krajnej núdzi. Ak sa ale liberáli a Zelení medzi sebou nedokážu dohodnúť ani na semaforovej, ani na jamajskej koalícii, tak vtedy stav núdze zase nastane. Prirodzeným riešením by bola menšinová vláda, napríklad SPD spolu so Zelenými alebo únia spolu s liberálmi, taká vláda by si raz hľadala väčšinu napravo a raz naľavo, v Škandinávii to funguje skvele, lenže Nemci sú posadnutí stabilitou, menšinovú vládu ešte neskúsili a obávam sa, že by to príliš naštrbilo krehký pokoj v nemeckej duši.

Predpokladajme teda, že sa SPD so Zelenými a FDP dohodne. Čo by táto semaforová vláda znamenala pre Európu, pre strednú Európu zvlášť?

Na to neviem dať serióznu odpoveď. Ak sa liberáli nenechajú obmäkčiť, môžu čiastočne neutralizovať škodlivé sklony SPD a najmä Zelených. V tom prípade by sa až tak veľa nezmenilo. Ak FDP dostane financie, tak Zelení si určite budú nárokovať superklimatické ministerstvo a asi aj zahraničné veci. Z týchto pozícií budú potom Stredoeurópanom pekne piť krv.

Nie som nemčinár, nesledujem teda nemeckých politikov v nemčine, o to viac som bol pri povolebnej debate, ktorú tlmočili na ČT24 prekvapený nízkou úrovňou nemeckých čelných politikov. Najviac ma negatívne prekvapil Söder a Baerbocková, tá vystupovala ako naša Remišová. Nemecko je pritom veľká a pre EÚ určujúca krajina. Do akej miery rozhodujú o politickom vývoji tieto politické špičky, a do akej má vplyv na zostavenia vlády nemecký priemysel a oligarchia?

Žiaľ, v danej chvíli majú títo lídri veľký vplyv na zostavenie vlády. Korporativizmus nemeckých priemyselníkov sa určite ozve, keďže mu Zelení idú zavrieť automobilové fabriky. Musím ale dodať, že mňa tá nízka úroveň vôbec neprekvapuje, sledujem nemecké dianie a som na to zvyknutý. Prekvapený môže byť len ten, kto si vladárov Nemecka predstavuje ako nadľudí. Nie sú to ale žiadni nadľudia, len bežní nevýrazní funkcionári. Z hľadiska zábavnosti má slovenská politika viac čo ponúknuť.