Ak deti nepochopili učivo na hodine, zväčša po mesiaci skončili v pyžame s desiatkami nespravených úloh a neumytými vlasmi, opisuje učiteľka zo žilinského gymnázia dištančné vzdelávanie. Na jej žiadosť zachoval Štandard jej meno v anonymite. Existovalo milión spôsobov na podvádzanie a deti ich podľa jej skúseností využili. Pre zrušené maturity niektoré deti trpeli, do budúcnosti by mala ostať aspoň ústna časť, myslí si.

Rok a pol dištančného vzdelávania je za nami. Deti sú takmer mesiac v škole. Máte dlhoročné učiteľské skúsenosti, a teda aj dobrý odhad. Aké sú väzby medzi deťmi?

Deti, ktoré boli počas dištančného vzdelávania v kontakte, si prehĺbili väzby. S tými „pravými“ kamarátmi si boli bližší a zistili, že vedia prežívať čas aj inak. Utekali od počítačov a viac času trávili vonku. S mnohými ľuďmi však popretŕhali väzby. Zistili, že z celej triedy možno 25 ľudí nepotrebujú, stačí im tých pár najbližších.

Prispela pandémia k ich väčšiemu individualizmu?

To si nemyslím. Deti sú si teraz vzácnejšie a vyhľadávajú aktivity, ktoré by ich v škole spojili. Chcú v kolektíve dohnať, čo im pandémia vzala. V každej triede existujú aj individualisti. Zdravé jadro kolektívu však skôr vyhľadáva interakciu a blízkosť druhých detí.

Vedia sa po takej dobe vpratať do kože?

V porovnaní s obdobím pred pandémiou sú živšie, minule sme sa pretláčali na hodine (smiech). Užívajú si kolektív, neuzavreli sa do seba. Nerazia filozofiu, že nikoho nepotrebujú.

Dokážu deti pri súčasnej prezenčnej výučbe fungovať, akoby sa nič nestalo?

Deti prišli do školy veľmi zlenivené, stratili tú svoju každodennú rutinu. Vnímam to však aj na učiteľoch. Vypadli sme z rytmu a ani po mesiaci nevieme nabehnúť.

Ako sa to prejavuje?

Bežne mávali deti dve menšie písomky denne a skúšania. Teraz majú problém sadnúť si, učiť sa a vnímať. Problém so sústredením mali však aj počas dištančného vyučovania. Pozerať sa 40 minút do kamery uspáva. Robili sme rôzne aktivity, videá, online cvičenia, ale ich pozornosť sa nedala udržať.

Čiže nezvládali ani jeden predmet, nieto ešte sedem hodín za sebou. Je to tak?

Polovicu predmetov museli mať online cez kameru a z polovice len zaslať dištančnú úlohu. Príklad: vysvetlila som Antigonu a ďalšiu hodinu sme už nemali. Poslala som im pracovný list k Antigone. Pár ľudí ho fyzicky vypracovalo a zvyšní si to odpísali.

Ako ste na to prišli?

Mali vyjadriť konflikt medzi dvomi osobami a používali rovnakú vetnú konštrukciu so slovami „hoci, avšak“. Povedala som im, že to odpísali. Oponovali mi, že to nie je pravda. Vraj len čítali rovnakú knihu, a preto dali danú myšlienku rovnako na papier.

„Všetko sa mi pokazilo. Polovične sa mi rozpadla rodina. Prestával mi racionálne fungovať mozog, pokazila som si známky, nevedela sa sústrediť a bola som neuveriteľne neproduktívna.“

žiačka v anonymnom dotazníku

Keď to porovnáte s písomkami počas prezenčnej výučby, je jasné, že odpisovali?

Samozrejme. Celá trieda nemôže použiť slová „hoci, avšak“ na tom istom mieste. Dalo by sa to tolerovať pri pár ľuďoch. Mám dve dcéry, ktoré sa v menšej skupine učili so svojimi spolužiakmi aj po vyučovaní online cez mobil alebo počítač. Ten, kto najviac rozumel novému učivu, vysvetlil všetko ostatným a sám si ho pritom upevnil. Išlo však o skupinu štyroch až piatich žiakov, zvyšných 25 možno nič nerobilo, možno sa muselo spoliehať len na vlastné sily. Horšie bolo, keď tomu nerozumel ani jeden žiak z tejto skupiny. Deti si to nemali odkiaľ zistiť. Pokiaľ sa odborné predmety ako matematika, fyzika a chémia nevysvetlili tak, že im všetky deti pochopili, nemali dané vedomosti odkiaľ načerpať.

Čiže väčšina triedy mala iba jednu šancu – pochopiť učivo na hodine. Spomínali ste, že deti mali zníženú pozornosť. Ako vyzerali online hodiny?

Trvali 40 minút, z toho desať minút sme „vyvolávali duchov“ a zisťovali, či tam žiaci vlastne sú. Deti si najskôr nechceli zapnúť kameru ani zvuk.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.