Francúzsko: Zemmour v prieskumoch rastie, dýcha na chrbát Le Penovej. Reaguje na neho aj Macron

Šance vyzývateľov Emmanuela Macrona sú čoraz vyrovnanejšie. Na tretiu priečku sa postupne dostáva publicista Éric Zemmour, hoci kandidatúru stále nepotvrdil. Macron na neho prvýkrát verejne reagoval, podporil ho v tom Sarkozy.

Komentátor a publicista Éric Zemmour si získava čoraz väčšiu podporu voličov. Podľa najnovšieho prieskumu by mu v prvom kole prezidentských volieb dalo hlas 13 percent opýtaných. Kandidatúru síce neohlásil, ale de facto rozbehol kampaň a médiá i verejnosť ho vnímajú ako uchádzača o prezidentský post.

Podobne veľa voličov by podporilo pravicového kandidáta Xaviera Bertranda (14 percent) a ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona (13 percent), s ktorým minulý týždeň zviedol televízny duel. Na tretej priečke je teda husto.

Len o dva, respektíve tri percentuálne body pred nimi vedie Marine Le Penová (16 percent). Výraznejší náskok má úradujúci prezident Emmanuel Macron (23 – 24 percent), ktorý doteraz preferenčný rast Zemmoura ignoroval.

Nervozita rastie

Doteraz sa k Zemmourovi vyjadrovali len preferenčne porovnateľní politickí oponenti. Najväčší stres je v tábore Marine Le Penovej, ako sme písali v Štandarde. Napätá situácia je však aj u pravicových Republikánov. Hoci pre časti strany sú Zemmourove názory blízke, navonok sa snažia pôsobiť jednotne. Zemmour to vie a spory v strane vyjadreniami iniciatívne rozdúchava.

Najnovšie mu však venovali pozornosť hneď dvaja prezidenti.

„Naša identita nebola nikdy postavená na vyčleňovaní, krstných menách ani na formách napätia. Našu krajinu, náš národ vybudovali dve inštitúcie, štát a jazyk […] jazyk, ktorého epicentrum dnes už nie je na brehoch Seiny, ale možno v oveľa väčšej miere v povodí rieky Kongo,“ vyhlásil Emmanuel Macron. Možno to chápať ako jeho odkaz na multikultúrny charakter Francúzska, aj ľudnaté frankofónne oblasti Afriky.

Je to vôbec prvý raz, čo sa hlava štátu vyjadrila na adresu komentátora s politickými ambíciami. Hoci Zemmoura priamo nemenoval, narážal na jeho najpopulárnejšie volebné tézy: dôraz na francúzsku identitu, odmietanie imigrácie a zákaz cudzokrajných krstných mien pre deti. Zemmour o tejto téme hovoril aj minulý týždeň na Demografickom summite v Budapešti, kde v panelovej diskusii uviedol, že až 20 percent detských mien vo Francúzsku je moslimských. Všetkým je jasné, o čo tu ide. A Macron dal najavo, že je názorovo inde ako jeho potenciálny vyzývateľ.

Zaujímavé je, že Zemmour sa v Budapešti stretol aj s Orbánom, o čo sa dlhšie, ale neúspešne usiluje aj Marine Le Penová. Portál Politico o tom trochu unáhlene písal ako o Orbánovej podpore pre Zemmoura.

Na stranu Macrona sa postavil aj kontroverzný exprezident

Ku kritike Zemmoura sa pridal aj exprezident Nicolas Sarkozy. „Pre mňa [Zemmour, pozn. red.] nie je príčinou prázdna, ale jeho symptómom. Vznik prázdna dáva extrémom priestor, aby ho zaplnili,“ vyhlásil v utorok.

Dva dni nato si už získal pozornosť niečím úplne iným. Súd mu vymeral ročný trest odňatia slobody za podvod pri volebnej kampani v roku 2012. Minul na ňu dvakrát viac ako povoľuje zákon. Stal sa prvým (zatiaľ neprávoplatne) odsúdeným francúzskym prezidentom po druhej svetovej vojne.

Sarkozyho a Macrona spája špecifický vzťah. Na jednej strane sa navzájom obdivujú, ale zároveň sa podozrievajú a sú politickými súpermi. Reprezentujú atlantizmus, zahraničnopolitické veľké ciele, dobré vzťahy s oligarchiou aj opatrnú snahu o prekročenie hranice svojho politického tábora. Priebežne sa stretávajú.

Sarkozy okúsil moc, mal úspešnú politickú kariéru a stal sa prezidentom. Ale mandát neobhájil a v roku 2012 o ňu prišiel. Napriek spleti súdnych procesov sa viackrát pokúsil o politický návrat. Uchádzal sa o prezidentský post aj v roku 2017, ale neprešiel straníckymi primárkami pravice. Druhý prekreslil politickú mapu, dostal sa do Elyzejského paláca a moc si chce udržať ďalších päť rokov. Uvidíme, či sa mu obhájenie mandátu podarí, alebo dopadne ako Nicolas Sarkozy.