Komu napadlo pomenovať v Budapešti ulicu po biskupovi čínskej podzemnej cirkvi

Orbánova vláda sa dohodla s Čínou, že v Budapešti vznikne pobočka elitnej šanghajskej univerzity. Maďarská opozícia to pochopila ako príležitosť. Píše Martin Leidenfrost.

Žiadna členská krajina Európskej únie sa neotvára Číne tak bezpod­mie­neč­ne ako Maďarsko. Na jar vláda Viktora Orbána informovala o je­dineč­nom zámere, že šanghajská elitná univerzita Fudan má dostať v Bu­dapešti plnohodnotnú európsku pobočku. Pôžička (1,5 miliardy eur) bude pochádzať z Číny, stavebná firma (CSCEC) tiež. Maďarská opozícia, ktorá sa zjednotila do jedného protiorbánovského bloku – od zelených progresívcov až do národniarskych postfašistov –, sa pro­ti čínskej univerzite búri. Robí to klasickým spô­so­bom, na­prík­lad demonštráciami, ale aj jednou mediálne dosť účinnou akciou: opozícia, ktorá je v meste Budapešť už pri moci, premenova­la určité ulice. A tak v Budapešti nájdete „Dalajlámovu ulicu“, „Ulicu slobodného Hongkongu“ či „Ulicu  ujgurských martýrov“.

Za obzvlášť originálne považujem, že sa k tomu objavila ešte aj peštianska „Ulica biskupa Sie Ši-kuanga“. Maďarská vláda sa opráv­ne­ne pýši tým, že podporuje prenasledovaných kresťanov po celom sve­te, v prípade Číny však úzko spolupracuje s režimom, ktorý kresťanov od­jak­ži­va prenasleduje. Svedčí o tom príbeh katolíckeho kňaza Jakuba Sie Ši-kuanga. Bol celý život verný Rímu a odsedel si za to spolu 28 rokov v žalároch a pracovných táboroch. Komunisti zatkli kňaza pod­zemnej cirkvi prvýkrát v roku 1955, keď odmietol vstúpiť do pro­režimo­vé­ho Patriotického katolíckeho spoločenstva, druhýkrát v roku 1958 za ten istý priestupok. Sedel nepretržite do roku 1980, potom ešte v rokoch 1984 – 1987, potom zase v rokoch 1990 – 1992. Do jeho smrti si čínska totalita nevedela s týmto nepoddajným bis­kupom poradiť. Ešte v roku 1999 dali komunisti zbúrať 13 kos­to­lov v jeho diecéze, tá aj tak zvýšila svoj počet na 75-tisíc ve­ria­cich. Eš­te v roku 2005 zakázali účasť na pohrebe biskupa Jakuba, aj tak naň ale priš­lo desaťtisíc verných veriacich.

Ulica biskupa Sie Ši-kuanga v neďalekej Pešti je pravdepodobne ce­lo­sve­tovo prvou ulicou pomenovanou po tomto veľkom svedkovi viery. Prí­beh biskupa Jakuba nie je veľmi známy, objavili sa o ňom iba kratučké člán­ky na nemeckej, anglickej, thajskej a čínskej Wikipédii (naj­roz­siahlejší je odnedávna v maďarčine). Nuž, a táto akcia je ľstivým podpichnutím kresťanského svedomia maďarskej vlády. Nedalo sa inak, zaujímalo ma, komu to v tej inak nie príliš kresťanskej maďarskej opozícii na­pad­lo?

Mám dohodnutý termín na úrade deviateho obvodu Budapešti, ktorý sa volá Ferencváros. Čínska univerzita má vzniknúť práve na území tohto ob­vodu. Bola to práve nová starostka Ferencvárosu Krisztina Baranyi­ová, ktorá tlačila na premenovanie ulíc, hrá sa tu ale väčšia hra: Opo­zícia si v týchto týždňoch vy­be­rá v ce­lo­ná­rod­ných pri­már­kach vyzývateľa Vik­tora Orbána. No a pri­mátor Bu­da­pešti Gergely Kará­cso­ny je perspek­tív­nym kan­didátom na vy­zý­va­te­ľa. Ak opo­zícia vyhrá v bu­dú­com roku maďarské voľby, Kará­csony sa asi stane premiérom, kým v Peš­ti vraj celkom obľúbená Ba­ra­ny­i­ová má slušné šance, aby sa sta­la počas ďalších pri­máriek bu­dapeš­tian­s­kou primátorkou. Členka už ne­exis­tu­júcej stra­ny, ktorá kedysi zastrešovala pro­gresívne sily, ambíciu má. Rozhodla sa, ide do toho.

Prichádzam z centra, cez ulicu Ráday, ktorá vyniká hus­totou pod­ni­kov. Plagáty s kandidátom na vyzývateľa Karácsonyho, volebné stán­ky. Stavenisko pred obvodným úradom je hlavnou po­lož­kou tohto­roč­né­ho rozpočtu okresu, projekt Fudan sa rovná celkovému rozpočtu ob­vodu na 25 rokov. Taký je pomer rozloženia síl: Druhá najväčšia sv­etová ekonomika sa tu stretáva s kedysi robotníckou peš­tian­s­kou štvrťou, ktorá je pre svoju blízkosť k centru a pre svoje veľké uni­verzity čoraz viac džentrifikovaná.

Privíta ma nosič tenisiek v pokrčenej košeli, János Somlai, šéf Ba­ranyiovej kabinetu, predtým manažér jej kampane, predtým novinár na donedávna opozičnom webportáli index.hu. Maďarská opozícia pre­sad­zuje sta­rý, ale nikdy nie dofinancovaný projekt „študent­s­kého me­s­ta“ s 8 000 ce­novo dostupnými lôž­ka­mi. Som­lai hovorí: „Chceme tým prelomiť príliš vy­so­ké nájomné v meste.“ Rozpráva: „Uzavreli sme dohodu. Jed­nou z mno­hých Orbánových mánií sú štadióny. Dohoda bola o tom, že on do­sta­ne ďalší štadión a my študentské mesto.“ Z pohľadu Somlaia však Or­bán porušil dohodu, pretože „študentské mesto zmen­ši­li na jednu tre­ti­nu areálu, Fudan dostane dve tretiny“. Pozem­ky, ktoré obvod v tomto areáli vlastní, pripadnú bez vý­nim­ky štu­dent­s­ké­mu mestu, z tohto titulu teda nemá Ferencváros žiadne páky na Fu­da­n. Opo­zícia chce tiež do­siahnuť referendum o Fudane. Súd re­fe­ren­dum do­volil, podľa opozičného prieskumu je aj polovica Orbánovych vo­li­čov skôr proti čínskej univerzite, lenže bude ne­smierne ťažké do­siahnuť minimálnu účasť 50 per­cent. Zhrniem to: „To vy­zerá, že ne­máte najlepšie karty.“ On na to: „Presne tak.“

Somlai tvrdí: „Hlavná motivácia Orbána sú peniaze. Poznám ľudí na mini­s­ter­s­t­vách, ktorí mi hovoria, že projekt univerzity je pre­d­ra­žený o 40 per­cent. To je bežná pro­ví­zia, čo Fidesz berie. Lenže di­menzia je tentokrát úplne inde.“ Ústredný bod jeho kritiky spočíva v tom, že s touto sú­kromnou univerzitou „ne­kontrolovane ot­várate dvere tisícom IT špe­cialistov a vedcov – v hlavnom meste kra­jiny NATO. Ak by som bol agentom čínskej tajnej služby, tak by sa mi taká príležitosť pá­čila. Na druhej strane, Spojené štáty môžu byť znepokojené.“ Somlai hneď upresňuje: „Môže to byť otázka na stole veľ­mocí, Ferencváros ale nie je hráčom v med­zi­národných vzťa­hoch.“ – „Nie? Ale preto som sem prišiel!“ On sa smeje.

Pýtam sa ho, kto prišiel s prefíkaným nápadom dať ulicu biskupovi čín­skej podzemnej cirkvi. Je vidieť, že si nie je celkom istý, po­tom hovorí: „Poviem vám pravdu, prišlo to od nejakých komentátorov z Facebooku. Od bežných ľudí.“ Potom zase váha, či to nebol ná­vrh peš­tianskeho „námestia Tchien-an-men“, čo koloval na Facebooku. V kaž­dom prípade si je Somlai istý, že meno Sie Ši-kuang mu už pred facebookovou debatou niečo hovorilo. Takisto je presvedčený, že tá pro­vokácia sa Orbána sotva dotkne, je mu to asi jedno. Hovorí: „S Čí­ňanmi to môže byť iné, oni nemajú radi verejné škandály. Ak by sa nám po­da­rilo vyprovokovať Čínu, aby sa stiahla, bolo by to fajn.“ Ne­obáva sa, že by mohol pokaziť európsko-čínske vzťahy.

Do areálu pri Dunaji sa nedá bez auta dostať, Somlai mi volá úradné auto. Mladý, športovo založený vodič má na ľavej ruke vy­te­to­vanú svätoštefanskú korunu, na pravej ruke mamine narodeniny a nevie o ce­lej veci nič. Nad Ferencvárosom ohŕňa nos, buržoázny kop­co­vi­tý Budín je podľa neho „oveľa lepší“, šéf kabinetu, kto­rý ta­ki­sto ne­býva v Ferencvárosi, otvorene pohŕda futbalovým klubom Fe­renc­vá­ros a možno je Ferencváros aj pre starostku, ktorá sa sem pri­sťa­hovala z mestečka na slovenskej hranici, len odrazovým mos­tí­kom. Areál určený pre čínsku elitnú univerzitu je práz­d­ny. Je tu ces­ta pre ťažké nákladné autá, bujnejúca bu­rina, op­lo­te­né sta­vebné kon­tajnery pre Orbánov už pokročilo vyrastený štadión. Ulica bis­kupa Sie Ši-kuanga je tabuľa uprostred ničoho, pred košatými kríkmi.