Udalosť, čo mohla inšpirovať príbeh o Sodome. Staroveké mesto zničila ničivá sila z oblohy

Extrémna horúčava, víchor a tlaková vlna tak silná, že v sekundách zničila najväčšie stavby v meste. Taký bol zrejme osud sídla známeho ako Tall el-Hammam v Jordánskom údolí. Jeho zničenie môže byť podľa najnovšieho výskumu predlohou či priamou inšpiráciou pre biblický príbeh o zničení Sodomy a Gomory.

O dejinných predlohách pre biblické príbehy sa hovorí už roky. V posledných dňoch zrejme pribudol ďalší diel do pomyselnej skladačky. Ide o civilizáciu z oblasti Mŕtveho mora, ktorú podľa najnovšej štúdie zničil meteor, respektíve jeho výbuch.

Prácu publikovali 20. septembra 2021 v odbornom internetovom časopise Scientific Reports a predstavuje zavŕšenie dlhoročného výskumu a vykopávok v oblasti Tall el-Hammam v Jordánsku.

Podľa jej záverov sa v tejto oblasti okolo roku 1650 pred Kr. (stredná doba bronzová) nachádzalo mesto (Tall el-Hammam). Ležalo v južnej časti Jordánskeho údolia, severovýchodne od Mŕtveho mora. Bolo však náhle zničené neuveriteľnou ničivou silou. Podľa vedcov to má na svedomí vzduchový výbuch meteoru.

Silnejší výbuch ako v Tunguske

Sila tohto javu bola zničujúca. Vedci ju dávajú do kontrastu s explóziou meteoru nad ruskou tajgou v roku 1908, neďaleko rieky Podkamennaja Tunguska. Tá mala približne tisíckrát väčšiu silu ako atómová bomba, ktorú vrhli na Hirošimu. Stromy pováľala hviezdicovo do vzdialenosti 40 až 200 kilometrov od centra výbuchu.

Výbuch v Tall el-Hammame bol vraj ešte silnejší. Vesmírne teleso explodovalo niekoľko kilometrov nad zemským povrchom, pravdepodobne severozápadne od mesta, a výbuch prakticky okamžite oslepil tamojších obyvateľov. Teplota bola ohromná – presahovala dvetisíc stupňov Celzia.

Výskumníci našli v meste roztopené tehly, hrnce i rôzne iné stavebné materiály či kovy. Následne k sídlu dorazila tlaková vlna, ktorá ničila všetko v ceste. Kompletne zrovnala so zemou napríklad tamojší palác, ktorý bol vysoký približne 11 až 15 metrov. Hrúbka múrov sa pohybovala od jedného do dvoch metrov.

Pôvodný stavebný materiál, milióny hlinených tehál vlna zničila či rozmetala do širokého okolia. Podobne dopadli aj sami obyvatelia (tých žilo v meste asi osemtisíc), ktorých výbuch najprv spálil a následne roztrhal.

Tall el-Hammam však nebola jediná obeť. Tlaková vlna z výbuchu zakrátko dorazila do blízkeho Jericha a mesta Tall Nimrin. Aj tieto mestá boli zničené a spálené. Široká oblasť výbuchu taktiež zaznamenala výrazné zvýšenie slanosti pôdy (zrejme v dôsledku odparenia časti vody Mŕtveho mora a rieky Jordán), čo viedlo k úhynu vegetácie a opusteniu oblasti. Trvalo približne 300 až 600 rokov, než ju opäť osídlili.

Biblický príbeh

Tieto závery, prirodzene, viedli k otázke, či môže byť zničenie Tall el-Hammamu a priľahkého okolia opísané v príbehu knihy Genesis o zničení Sodomy a Gomory. O tejto možnosti hovorí aj sama štúdia – hoci nejde o hlavnú tému výskumu.

„Napriek tomu zvažujeme možnosť, že ústna tradícia o zničení tohto mesta vesmírnym objektom mohla byť zdrojom písomnej verzie Sodomy v Genesis. Tiež sledujeme, či detaily opísané v knihe Genesis sedia k známym údajom o dopade vesmírneho telesa,“ píše sa v práci.

Vedci podotýkajú, že potenciálny nebeský výbuch v Tall el-Hammame mohol jednoznačne vytvoriť ústnu tradíciu, ktorá sa po mnohých generáciách zapísala do príbehu, ktorý poznáme ako zničenie Sodomy.

Očitý svedok?

Štúdia argumentuje, že opis zničenia v knihe Genesis je konzistentný s potenciálnou výpoveďou očitého svedka výbuchu: kamene padali z neba, podobne aj oheň, z ohňov stúpal hustý dym, zničené bolo veľké mesto, jeho obyvatelia zabití a priľahlé polia a rastliny zničené.

Ďalším dôkazom môže byť aj fakt, že v tomto časovom období opustili obyvatelia v Jordánskom údolí mnoho sídlisk, približne ďalších pätnásť miest a viac ako stovku dedín. „Pozostatky tohto starovekého mesta a blízkych oblastí vyzerajú byť jedinečné v porovnaní s vtedajšími náprotivkami, čo naznačuje nejakú mimoriadne katastrofickú udalosť,“ pokračuje výskum.

Vedci, samozrejme, zvažovali aj inú verziu udalostí, ako napríklad zemetrasenie, vojnu či sopečnú erupciu. Popri skúmaní štrnástich hlavných dôkazových línií dospeli k názoru, že len dvojica z desiatich ponúknutých možností mohla viesť k vytvoreniu takého stavu, ktorý obsahuje všetky dôkazové materiály – takzvaný šokový kameň, roztopené kovy, náčinie i riad, či napríklad stopy roztopeného irídia, čo si vyžadovalo teplotu vyššiu ako 2 466 stupňov Celzia.

Išlo teda buď o dopad meteoritu (s takou silou, aby vytvoril kráter), alebo vzdušný výbuch meteoru. Vzhľadom na neprítomnosť zjavného krátera v oblasti sa preto ako výsledná možnosť ukazuje podobná katastrofa, aká zasiahla ruskú Tungusku v roku 1908. Sila tejto „biblickej“ pohromy však bola o niečo silnejšia ako 22-megatonový výbuch v Rusku.

Je taktiež možné, že zničenie tejto oblasti v Jordánskom údolí malo očitých svedkov. Vzniknúť tak mohla ústna tradícia, ktorá sa neskôr pretavila do príbehu o Božom zničení miest Sodoma a Gomora.