Ukrajine hrozí ústavná kríza, dôvodom môžu byť paradoxne reformy

Na Ukrajine sa šesť rokov po revolúcii schyľuje k vážnej politickej a ústavnej kríze, ktorá v sebe nesie potenciál rozvrátiť politický systém druhého najväčšieho štátu v Európe.

Rozbuškou sa stalo kontroverzné minulotýždňové rozhodnutie ukrajinského ústavného súdu, podľa ktorého je časť navrhovaných protikorupčných zákonov vrátane zákona o voľnom prístupe verejnosti k majetkovým priznaniam predstaviteľov štátnych a samosprávnych orgánov protiústavná. Situáciu však následne ešte viac eskalovala vláda prezidenta Volodymyra Zelenského po tom, ako sa rozhodla neústavne odvolať sudcov.

Iniciátorom žaloby na ústavnom súde bola proruská Opozičná platforma – Za život a niekoľko poslancov strany Za budúcnosť oligarchu Ihora Kolomojského. Je dôležité uvedomiť si, že ukrajinský ústavný súd neodmietol samu protikorupčnú reformu, ale ohradil sa voči dvom bodom z deviatich navrhovaných.

Súd rozhodol, že prístup verejnosti k majetkovým priznaniam sudcov by nemal byť verejný, pričom na starosti by ich mali mať súdne štruktúry, a nie Národná agentúra pre prevenciu korupcie (NAPK). Podľa názoru súdu je taktiež neprimerané, aby za uvedenie nepresných informácií v majetkových priznaniach sudcom hrozilo trestné stíhanie. Dostačujúce by v takom prípade mali byť administratívne a disciplinárne tresty.

NAPK však zatrúbila do protiútoku vyhlásením, že verdikt súdu je pochybný, keďže u dvoch sudcov, ktorí o ňom hlasovali, boli v priznaniach objavené možné nezrovnalosti. Podľa agentúry tak bolo rozhodnutie súdu poznamenané konfliktom záujmov.

Hrozba násilností

Ukrajinský prezident na verdikt reagoval vyhlásením, že štát čelí hrozbe krviprelievania a možnému zániku. Zelenskyj následne ešte viac zvýšil stávku, keď avizoval odvolávanie sudcov ústavného súdu. Dôvodov na takúto angažovanosť ukrajinského lídra je viacero.

Zelenskyj sa bojom o budúcnosť protikorupčných zákonov chce zapáčiť Západu a zabezpečiť si tranžu od Medzinárodného menového fondu (IMF). Nemenej dôležité pre vládnu stranu Sluha ľudu je získať späť do rúk iniciatívu po tom, ako pohorela v nedávnych komunálnych voľbách. Zelenského stranu, ktorá v júni 2019 drvivo vyhrala parlamentné voľby so ziskom 43 percent, v súčasnosti podľa portálu Euronews podporuje už len približne 16 percent voličov.

Zatiaľ čo verdikt súdu je v mnohých ohľadoch problematický, kroky vlády v sebe nesú prvky, ktoré môžu priamo odporovať ukrajinskej ústave. V tej sa okrem iného uvádza, že rozhodnutia ústavného súdu sú „konečné a nedá sa proti nim odvolať“. Prezidentov plán odvolať v súvislosti s rozhodnutím ústavného súdu jeho sudcov označila vo svojom otvorenom liste za „do očí bijúce porušenie ústavy“ aj Benátska komisia a Skupina štátov proti korupcii (GRECO).

Čo je nemenej dôležité, rozhodnutím pustiť sa takýmto spôsobom do boja s ústavným súdom sa ukrajinský líder mohol sám dostať do pasce tým, že vytvoril predpoklady na svoje odvolanie. Zelenského hlavní rivali, bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko a opozičný líder Viktor Medvedčuk, už údajne poverili svojich právnikov preskúmaním možnosti začať voči prezidentovi proces tzv. impeachmentu.

Tlak na reformy

Ako pre americký dvojmesačník The National Interest napísal Nicolai N. Petro z Univerzity v Rhode Island, ak bude ukrajinský právny systém dotlačený k podporovaniu reforiem za každú cenu, Zelenskyj alebo jeho nasledovníci budú schopní potláčať akúloľvek opozičnú silu aj slobodné médiá. Podľa profesora tak Kyjev týmto krokom môže zbúrať právny štát na Ukrajine, vyhlasujúc pritom, že ho ochraňuje.

„Je v najlepšom záujme oboch, Ukrajiny aj Západu, umožniť ukrajinskej politike vyvíjať sa prirodzene s ohľadom na vlastný systém bŕzd a protiváh, než sa spoliehať na politiky presadené a implementované Západom. V minulosti sme boli neraz svedkami situácie, keď Západ nebol schopný dôverovať miestnym inštitúciám iných národov, pričom tie sa následne od Západu odvrátili v snahe získať ich späť,“ napísal Petro.