Prinášame text vystúpenia Anny Záborskej v parlamente, ktorým reagovala na kritiku zákona, ktorý predkladá.

Sme späť s pomocou tehotným ženám. Opäť. A ak bude treba, prídeme znovu. Pomoc tehotným ženám a pomoc ženám vo všeobecnosti pokladám za svoju povinnosť počas celej svojej kariéry. V politike i pred ňou. Poviem úprimne, budem sa vracať dovtedy, kým bude treba. Ak to nebudem ja, prídu ďalší. Pomoc zraniteľným a ubezpečujem vás, že ženy v požehnanom stave sú veľmi zraniteľné, považujú za svoju povinnosť mnohí.

Toto neboli vyhrážky, iba konštatovanie prostej skutočnosti. Naviac je mnoho ďalších opatrení, ktoré treba presadiť. Navrhnúť, vyrokovať a presadiť. Pevne verím, že pomoc ženám a rodinám nie je „krédom“ iba Kresťanskej únie, ale omnoho väčšieho množstva poslancov v tejto snemovni naprieč politickým spektrom.

Dnes tu stojím opakovane s návrhmi, ktoré som vám predstavila už minulý rok. Nepôjdem preto zákon predstavovať bod po bode, ale budem reagovať na kritiku návrhov.

Začnem sociálnymi opatreniami.

Osobitný príspevok pri narodení ťažko postihnutého dieťaťa

Z tohto návrhu a jeho podpory zo strany ministra financií a ministra práce sa osobitne teším. Potrebujeme výraznejšie pomôcť rodinám, ktorým sa narodí dieťa s nejakým postihnutím. Všetci vieme, že zvládnuť takúto situáciu nie je ľahké. Priviesť zdravé dieťa na svet znamená v dobrom „skomplikovať si život“, priviesť na svet dieťatko postihnuté znamená ešte väčšiu psychickú, fyzickú, ako aj ekonomickú záťaž pre rodinu. Štát môže niečo urobiť s ekonomickou záťažou takýchto rodín, a preto prosím, urobme to. Neznamená to, že všetky ich problémy budú vyriešené, ale urobíme aspoň ďalší krok k ich podpore.

Pri tomto bode som, priznám sa so znechutením, zaznamenala kritiku, ktorej podstata bola nielen v odsúdení motivovania žien porodiť zdravotne postihnuté deti, ale aj v spochybnení rovnakej hodnoty každého života, v odmietnutí zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.

Sme síce v 21. storočí, ale zdá sa, že niektorí uviazli mentálne v 30. a 40. rokoch toho dvadsiateho.  

Kočíkovné pre štvrté dieťa

Opäť veľká zmena správnym smerom. V našom okolí vidíme ženy, ktoré majú štyri deti. Potrebujeme ich aj symbolicky povzbudiť a oceniť. Všetci vieme, že príspevok pri narodení dieťaťa, takzvané kočíkovné, je iba zlomok z reálnych nákladov rodiny na každé novonarodené dieťaťa. Ale ako hovorím, nejde iba o peniaze. Ide o symbol, že naša spoločnosť, náš štát chce deti a oceňuje matky a rodiny, ktoré ich privádzajú na svet. Ak niekto hovorí, že je to nesystémové, tak mu chcem iba povedať, že na Slovensku existuje systém týchto príspevkov už dlhé roky a teraz sa iba rozšíri. Tak aká nesystematickosť? Niekedy si myslím, že mnohí kritizujú iba preto, aby niečo povedali. Nech je to čokoľvek, hlavná vec, že som v médiách alebo aspoň na sociálnej sieti. Je to smutné.

Núdzové bývanie pre tehotné matky

Možnosť núdzového bývania pre matky s deťmi, ktoré stratili bývanie v dôsledku tehotenstva. Už som počula mnohých, že to netreba, však to už existuje a podobne. Chcem ctených kolegov a kolegyne požiadať, aby si najprv prečítali návrh, naštudovali si súvisiacu právnu úpravu a potom sa púšťali do debaty. Nectí to diskutéra, keď sa ukáže, že sa na debatu nepripravil a iba hovorí svoje dojmy.

Predĺženie lehoty na rozmyslenie pred podstúpením interrupcie

V Belgicku majú na takéto rozmyslenie zákroku šesť dní, vo Francúzsku štyri. To len na ukážku, že tu nenavrhujeme návrat do stredoveku či praveku, ale ideme ruka v ruke s poprednými liberálnymi štátmi Európy.

Každý racionálny človek si uvedomuje, že umelé ukončenie tehotenstva je nezvratný akt, ktorý má dôsledky a treba ho riadne zvážiť. V slobode a bez tlaku. Bez tlaku času, blízkych, partnera, médií a podobne. Podotýkam a zdôrazňujem v slobode.

Priznám sa, že som tu čakala dlhotrvajúci potlesk postojačky od našich liberálnych až progresívnych kolegov. Však idem podporiť slobodu a namiesto toho prišli obvinenia, že to nikto nepotrebuje, však ženy sú rozhodnuté, či dokonca, že je to traumatizovanie žien. Čo sa dá povedať na takéto argumenty? Možno to, že ich autori, ktorí ich hovoria jedným dychom, by si mohli uvedomiť, že si odporujú. Ak je žena rozhodnutá ísť na potrat a punktum, tak ako ich to môže traumatizovať. Však je rozhodnutá. Je jej jasné, že ide vypudiť iba zhluk buniek, nič viac. Vlastne tejto argumentácii vôbec nerozumie.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.