V pondelok bude možné vidieť Betlehemskú hviezdu

Schnorr_von_Carolsfeld_Bibel_in_Bildern_1860_169 Rytina Juliusa Schnorr von Karolsfelda z roku 1860. Foto: wikimedia

Krátko pred Vianocami 21. decembra budú planéty Jupiter a Saturn v konštelácii, ako pred dvetisíc rokmi, keď sa narodil Kristus.

Tento rok má na oblohe opäť dôjsť k javu, ktorý podľa evanjelií priviedol troch mudrcov k Ježišovi do Betlehema. Oslovili sme preto astronómov z Vatikánskej hvezdárne a zisťovali ich názor. Na otázky nám odpovedal Pavel Gábor, Slovák, astronóm a jezuita, ktorý v hvezdárni pracuje ako zástupca riaditeľa: „Nadchádzajúca konjunkcia tak ako všetky úchvatné astronomické javy dvíha naše srdcia k nebesiam, ale nemá žiaden zvláštny náboženský význam,“ hovorí pre Denník Štandard otec Pavel Gábor.

V pondelok 21. decembra dôjde k zimnému slnovratu, ktorý označuje najkratší deň roku a začiatok zimného obdobia. Tentoraz sa Jupiter a Saturn k sebe priblížia natoľko, že zo Zeme budú vyzerať ako jeden objekt.

„Večer 21. decembra, keď sa najviac priblížia, budú vyzerať ako dvojitá planéta. Oddeľovať ich bude iba jedna pätina priemeru mesiaca v splne,” povedal profesor fyziky a astronómie Patrick Hartigan z americkej Rice University. „Pre väčšinu pozorovateľov pomocou teleskopu bude každá z planét a niekoľko jej najväčších mesiacov viditeľná v rovnakom zornom poli,“ pripomenul astronóm. Podľa neho sa tento jav opakuje raz za 20 rokov, no naposledy sa obe planéty dostali do takejto nevídanej blízkosti v 13. storočí. Po 21. decembri tohto roku dôjde k tomuto úkazu najbližšie v v roku 2080, dodal Patrick Hartigan.

Jas hviezdy na obraze Domingosa Sequeiru. Foto: wikimedia

Betlehemská hviezda nemá žiaden zvláštny náboženský význam

„Nadchádzajúca konjunkcia tak ako všetky úchvatné astronomické javy dvíha naše srdcia k nebesiam, ale nemá žiaden zvláštny náboženský význam,“ hovorí pre Denník Štandard slovenský jezuita Pavel Gábor. V súčasnosti pôsobí ako zástupca riaditeľa Vatikánskej hvezdárne, ktorá sa nachádza na území vatikánskych záhrad v talianskom mestečku Castel Gandolfo.

Existujú rôzne výklady Betlehemskej hviezdy. Tému spopularizoval maliar Giotto di Bondone na začiatku 14. storočia, keď „zobrazil nad jasličkami kométu“. Asi ho inšpirovala Halleyova kométa, ktorú videl v roku 1301, myslí si Pavel Gábor a dodáva, že vtedy sa kométy „považovali za zlé znamenia. Kométa bola zlá hviezda, disaster, teda pohroma, no vďaka Giottovi sa pohľad na kométy začal meniť.“

Kométa nad jasličkami podľa Giotta. Foto: wikimedia

Betlehemská hviezda ako konjunkcia – teda priblíženie dvoch či viacerých telies na oblohe, až sa zdanlivo spoja – je spojená s nemeckým vedcom Johannesom Keplerom, ktorý objavil zákony planetárneho pohybu. Zástupca riaditeľa Vatikánskeho observatória ďalej hovorí, že Kepler sa pýtal, „aký nebeský jav by oznámil narodenie židovského kráľa.“

„Po dlhých výpočtoch narazil na trojitú konjunkciu Jupitera a Saturnu v Rybách. Súčasní bádatelia (napríklad Michael Molnar) ale argumentujú, že takú konjunkciu by si starovekí chaldejskí astrológovia nespojili so židovským kráľom.“

Betlehemská hviezda podľa Gentile da Fabriana, rok 1423. Foto: wikimedia

Slovenský hvezdár navyše upozorňuje, že tieto astrologické pokusy nie sú na mieste, keďže „hviezda slúži Kristovi“, a nie naopak.

„Rozprávanie o hviezde v Matúšovom evanjeliu nie je ospravedlnením či uznaním astrológie. Veď to by bola holubica, ktorá sa objavila pri Kristovom krste v Jordáne legitimáciou (starovekého, pozn. red.) veštenia z pohybu vtákov, vzkriesenie Lazara uznaním nekromancie a podobne. Svätý Augustín hovorí, že Matúšovo evanjelium je v protiklade k astrológii. Tá totiž tvrdí, že hviezdy určujú pozemské dianie. Ale evanjelium vraví, že hviezda sa objavila kvôli Kristovi, a nie Kristus kvôli hviezde.“

Pavel Gábor z Vatikánskeho observatória. Foto: vaticanobservatory.va

Betlehemská hviezda je biblický a nie astrofyzikálny jav

Pavla Gábora v evanjeliu najviac zaujali traja mudrci. Vysvetľuje, že ani podľa pápeža Benedikta XVI. ich neslobodno označiť „za astronómov, lebo sledovali hviezdu“. Jezuita z Vatikánskeho observatória podčiarkuje, že z biblického hľadiska je betlehemská hviezda naplnením Balámovho proroctva („hviezda vzíde z Jakuba”). Zároveň poukazuje na zvláštne prepojenie pohanov a Izraelitov v tomto príbehu:

„(Evanjelista, pozn. red.) Matúš sám často zdôrazňuje, že Ježiš Kristus je naplnením proroctiev a prisľúbení, naplnením svätých Písiem. Balám aj mudrci sú pohania ohlasujúci narodenie židovského kráľa. V oboch prípadoch vystupuje hviezda. Balám aj mudrci musia preľstiť zlého kráľa (moabský kráľ Balak, respektíve judejský kráľ Herodes Veľký). V oboch prípadoch je motív povolania pohanov prepojený s motívom povolania a požehnania pre Izrael.“

Slovenský kňaz tiež spomína sv. Jána Chryzostoma, ktorý hovoril o neobvyklom správaní hviezdy: „skrýva sa, vychádza, zastavuje sa“. Podobné slovesá podľa astronóma vo Vatikáne „opisujú ohnivý stĺp, ktorý v knihe Numeri sprevádza Izraelitov cestou z egyptského zajatia do zasľúbenej zeme.“ Toto rozprávanie sa objavuje pred Balámovým proroctvom v tej istej knihe v Biblii. Podľa jezuitu sa tým možno „naznačuje, že tak, ako ohnivý stĺp vyviedol Izraelitov zo zajatia, hviezda privádza troch mudrcov ku spáse.“

Betlehemská hviezda na mozaike v chráme v talianskej Ravene. Foto: wikimedia

Pavel Gábor preto upozorňuje, že netreba skúmať astrofyzikálnu povahu hviezdy. Naopak, „biblickému textu treba klásť otázky, ktoré zodpovedajú jeho literárnemu žánru.“ Astronóm preto zvýrazňuje kresťanský rozmer tohto javu:

„Betlehemská hviezda je biblický jav a nie astrofyzikálny. Biblický text však nie je len pre expertov. Ide o Božie Slovo, ktoré sa vteľuje do našich životov – a to aj cez naše nedokonalé chápanie… Istý druh pravdy o biblickom texte sa dá zistiť z vykopávok, ale pravá pravda sa pozná podľa toho, že rozozvučí dušu a premieňa naše srdcia.“

Betlehemská hviezda na obraze Jeana Fouqueta. Foto: wikimedia

Slovenský hvezdár vo Vatikáne na záver veriacim odkazuje, aby sa nechali viesť mocnými znameniami, ktoré „Boh každému posiela do cesty. Hviezda mudrcov priviedla k stretnutiu s Kristom, a tým splnila svoju úlohu.“

V každom prípade, tento rok zažijeme z viacerých ohľadov mimoriadne Vianoce. Okrem iného aj preto, že na oblohe bude možné sledovať jav, o ktorom každoročne čítame v Biblii.

Túto astronomickú udalosť sa chystá fotografovať aj Tomáš Slovinský, astrofotograf, ktorého tento rok až trikrát za jeho fotografie ocenila americká NASA. Tomáš Slovinský bol nedávno hosťom v Nočnej pyramíde, krátko pred odchodom do Južnej Ameriky, kde sa chystá udalosť zvečniť.


Ďalšie články