Progresivistická vlna už klope na naše hranice

Nielen povolebné Nemecko, sledujme aj to, čo sa deje v susedných alpských štátoch. Zo Západu prichádzajú červené správy.

Dve dôležité víkendové správy z blízkeho zahraničia, ktoré popri parlamentných voľbách v Nemecku ostali v úzadí. Jedna je z Rakúska, druhá zo Švajčiarska.

V Štajerskom Hradci (Grazi) v mestských voľbách premiérovo zvíťazila Komunistická strana Rakúska. Komunisti tam boli historicky prítomní aj doteraz, ale získať takmer tretinu hlasov sa im nikdy nepodarilo.

Táto udalosť je pre Slovensko ozaj trúchlivá, pretože ešte nedávno sme sa krčili pod komunistickou diktatúrou. Štajerskí komunisti išli síce do volieb s populistickými témami – zníženie cien lístkov hromadnej dopravy, zvýšenie cenovej dostupnosti kúpeľov či zakonzervovanie cien nájomného bývania – no v skutočnosti je ich dlhodobým cieľom niečo iné, starý program nerevidovali.

Na oficiálnej stránke prezentuje Komunistická strana Rakúska alternatívu ku kapitalistickému hospodárskemu systému. Cieľom má byť demokratický socializmus s dobrým životom pre všetkých, pričom sa odvoláva na otca-učiteľa Karola Marxa.

Rakúski komunisti sú priami potomkovia strany, ktorá v zmysle Leninových plánov mala už po skončení prvej svetovej vojny nastoliť v tejto časti rozpadnutej monarchie boľševický režim. Po druhej svetovej vojne úzko spolupracovali so Stalinom a Rakúsko okupované víťaznými mocnosťami vrátane Sovietskeho zväzu mohlo s prispením miestnych komunistov skončiť podobne ako susedné Maďarsko či Československo.

Dnes sa tam komunisti opäť hlásia k slovu, využívajúc, že Rakúšania v minulosti neochutnali boľševickú diktatúru. Hoci ide len o jedno mesto, je druhé najväčšie v Rakúsku, a možno si nájde nasledovateľov.

Problém je ešte v niečom, v dvojakom metri. V médiách to málokoho vyrušuje. V podstate sa o tom nepíše, a keď, tak ako o exotike. Predstavte si, že by sa podobný výsledok podaril nejakým národným socialistom, alebo hoc takým klaustrofóbnym Slobodným. To by bolo hrmotu. Prečo ten dvojaký meter?

Druhá správa.

Vo Švajčiarsku usporiadali cez víkend referendum k nedávno prijatému zákonu o manželstvách osôb rovnakého pohlavia. Dve tretiny hlasujúcich boli za. Už nič nestojí v ceste, aby sa podľa neho postupovalo.

Švajčiarsko má dlhú tradíciu uplatňovania priamej demokracie, keď sa občania k zásadným veciam vyjadrujú v ľudových hlasovaniach. Spoločnosť je hodnotovo naladená konzervatívne, stavia na tradícii a možno aj preto doteraz Švajčiari nie sú v Európskej únii. Pred dvadsiatimi rokmi v referende odmietli spustenie rokovaní o vstupe.

Podobne ako v prípade Rakúska, ani pri Švajčiarsku nemožno očakávať nejaké bombastické mediálne výstupy. Napríklad podobné tým, čo obleteli svet, keď pred dvanástimi rokmi obyvatelia odmietli výstavbu mešít. To bolo pozornosti a odsúdenia.

Napriek doterajšej konzervatívnosti spoločnosti sa považuje príklon k hnutiu relativizujúcemu postavenie manželstva a rodiny za akési zmúdrenie Švajčiarov. Veď táto agenda postupuje víťazne celou západnou Európou, tak prečo by sa mala zastaviť na nebotyčných Alpách?           

U nás si aktuálne prioritne všímame nemecké voľby. Určite, na Slovensko budú mať významný dosah, Štandard už o tom písal. No nezabúdajme na udalosti v alpských štátoch, tie sú doslova neďaleko nás, veď s Rakúskom máme dlhú spoločnú históriu i kultúru.

Z pohľadu vývoja v týchto štátoch sa bývala komunistická stredná Európa stále viac vyhraňuje ako miesto vzdoru voči progresivistickej vlne. Pretože sme si diktatúru lemovanú ľubozvučným klamom vyskúšali na vlastnej koži.