Kuba: Aj topánky sa kupujú na splátky

IMG-20210924-WA0026 Foto: Michal Vrták

Mesačná mzda je 100 dolárov, ale ryža stojí 4 doláre a bravčové mäso s kožou osem. Ľuďom tu chýba všetko.

Pandémia koronavírusu výrazne zhoršila už aj tak zlú situáciu na Kube. Na ostrove chýba jedlo, lieky aj bežné veci dennej spotreby. Topánky sú luxusom. Slovenskí biskupi sa preto rozhodli túto nedeľu vyhlásiť zbierku na pomoc tejto krajine. O aktuálnej situácii na Kube sme sa rozprávali s Michalom Vrtákom, jedným z troch slovenských misionárov, ktorí tam pôsobia.

V nedeľu sa v slovenských kostoloch uskutoční zbierka na pomoc Kube. Slovákom sa Kuba spája skôr s nádhernými plážami. Čo sa tam deje?

Kuba je na pomoc zo zahraničia odkázaná roky, možno preto o tom médiá už ani neinformujú. Turisti vidia len tú krásnu stránku Kuby v päťhviezdičkových hoteloch a na krásnych plážach. Ide však o dlhoročný problém, ktorý sa pandémiou ešte viac prehĺbil, keďže značnú časť štátneho rozpočtu na Kube tvorí turizmus a bez neho je to veľmi ťažké. Veľká časť finančných prostriedkov prichádza na Kubu aj od Kubáncov žijúcich v zahraničí. Bez zahraničia je tu čokoľvek kúpiť alebo dostať veľký problém.

Aké problémy, ktoré by možno bežnému Slovákovi ani nenapadli, rieši bežný Kubánec?

Kubánci vravia, že oni majú len jeden problém – vyriešiť, ako prežiť dozajtra. Všetko ostatné ide bokom. Nefunguje to tu ako na Slovensku, že problém vznikne ako dôsledok niečoho, čo musím vyriešiť. Tu je problém, ako prežiť deň a každý sa musí pokúsiť vyriešiť to, ako vie.

Uveďte nejaký konkrétny príklad.

Väčšina Kubáncov zarába na úrovni minimálnej mzdy, to znamená menej ako 100 dolárov na mesiac. Pritom ceny sú aj štyrikrát vyššie ako na Slovensku. Okrem energií, tie sú na Kube na slovenské pomery lacné. Ale potraviny sú tu skutočne veľmi drahé. Či už je to ryža, ktorá stojí momentálne okolo štyroch až piatich dolárov za kilo, alebo bravčové mäso, ktoré sa predáva aj s kosťou a kožou za približne 8 dolárov za kilogram. A to sú výdavky, ktoré si musí každá rodina dobre rozmyslieť, či si kúpi bravčové mäso za 8 dolárov, ak má celá rodina 200 dolárov na mesiac.

Veď z toho sa nedá vyžiť.

Mne to tiež tak vychádza. Robím účtovníctvo v rámci nášho biblického centra a naše výdavky sa nedajú skresať pod 1000 dolárov na mesiac pre dve osoby. A to sa naozaj všemocne snažíme, aby to bolo čo najmenej. Áno, veľa Kubáncov má rodinných príslušníkov v zahraničí a žije z ich milosrdenstva, lenže problém je, že kríza zasiahla aj ich. Mnohí stratili v USA prácu a tí, ktorí si ju udržali, si často už nemôžu dovoliť posielať domov rodine toľko, ako posielali predtým. Plus, Kuba žije od marca 2020 v takmer nepretržitom lockdowne.

Foto: Michal Vrták, SVD

Prečo si Kubánci nevypomáhajú poľnohospodárstvom?

Poľnohospodárstvo je riadené štátom. Tí, ktorí majú šťastie a okolo domu nejakú pôdu, nemajú dostatok vody na polievanie počas sucha. Majú ju na pitie a na varenie, ale ak by z nej mala rodina ešte aj polievať záhradu, tak by jej jednoducho nemala dosť. Poľnohospodárstvo na Kube je na tom celkovo zle. Pre americké embargo je tu veľmi zastaralá technológia na obrábanie pôdy. Navyše, mladí často nechcú robiť v poľnohospodárstve, pretože každý chce robiť v turizme. Z prepitného od zopár turistov si dokážu zarobiť toľko ako mesačný plat v bežnom zamestnaní. Kvôli nedostatku pracovníkov potom zarastajú polia, ktoré je následne veľmi ťažké vyčistiť, lebo chýba technika. Niečo sa tu pestuje, ale nie je to dostatočné. Zo zahraničia sa musí dovážať ryža, a dokonca aj cukor, i keď v minulosti bola Kuba cukrovou veľmocou.

Na čo plánujete využiť prostriedky zo zbierky, ktorá bude na Slovensku túto nedeľu?

Má ísť o materiálovo-potravinovú pomoc, takže väčšina prostriedkov pôjde pravdepodobne na potraviny a tovary, časť asi aj na lieky. Skrátka na veci dennej spotreby, ktoré Kubánci potrebujú, no niet ich. Tu je napríklad veľký problém zohnať aj látku, aby si Kubánci mohli ušiť veci, ako napríklad posteľnú bielizeň a podobne. Aj to sú veci, ktoré mnohým Kubáncom chýbajú. Všetky rodiny, čo poznám, majú doma nejakého ležiaceho pacienta, o ktorého sa starajú, či už je to dedko, babka alebo prababka. No tu sa nedajú zohnať ani plienky pre dospelých, alebo ak sa objavia v obchodoch, sú veľmi drahé. Ľuďom chýbajú napríklad aj pogumované plachty, ktoré by čiastočne vyriešili problém s nedostatkom plienok. A mnohé ďalšie veci bežnej spotreby, ktoré ľudia na Slovensku bežne majú a ani si to neuvedomujú, že ich majú doma, no tu sa nedajú kúpiť.

V jednom z materiálov, ktoré sa k nám do redakcie dostali, vyplývalo, že problém tam je aj s topánkami.

Topánky sa občas objavia od Kubáncov, ktorí cestujú do zahraničia, tam to nakúpia a privezú. No teraz je ich kvôli koronakríze veľmi málo. Cena topánok v sebe zahŕňa cenu, za ktorú ich kúpili v zahraničí, plus cenu letenky a nejakú maržu, aby na tom predajcovia zarobili. Mnohí ľudia však nemajú inú možnosť, a tak si tieto topánky kupujú na splátky, keďže nemajú toľko peňazí naraz. Obchodník si ich zapíše do knihy a oni mu to pomaličky splácajú mesiac po mesiaci, jedny topánky platia niekedy aj dva či tri roky. Nejde o nejaké značkové topánky. Obchodník ich kúpil dajme tomu v Paname v bezcolnej zóne za 8 eur a tu ich predáva možno za 30 alebo 40 dolárov.

Z vašich slov sa mi zdá, že najväčší problém na Kube je zásobovanie.

Áno. Zásobovanie nefunguje kvôli blokáde USA, ktorá bola zavedená krátko po Kubánskej revolúcii [v roku 1960, najdlhšia ekonomická blokáda v histórii, pozn. red.]. Táto blokáda, zjednodušene povedané, znamená, že ktokoľvek by priamo obchodoval s Kubou, tak nesmie obchodovať s USA. Každý si rozmyslí, či bude radšej obchodovať s ostrovom s 11 miliónmi obyvateľov, alebo so Spojenými štátmi.

Koľko slovenských kňazov pôsobí na Kube?

Traja.

Všetci ste verbisti?

Áno.

Ako ste sa na Kubu dostali?

My ako verbisti si dávame pred večnými sľubmi žiadosť o misijné určenie a generalát v Ríme z nich niečo vyberie. Ja konkrétne som tam mal napísané všetky provincie verbistov, ktoré zasahujú do Karibiku, čiže provincia USA Chicago, ktorého súčasťou sú ostrovy Malých Antíl, potom Mexiko, pod ktoré patrí aj Kuba, a napokon Panamu, ktorá má pod sebou Kostariku a ešte zopár ďalších ostrovov. Na generaláte mi vybrali Kubu, a tak som tu.

Odkedy sú verbisti na Kube?

Verbisti tu pôsobia od roku 1988, čo boli špeciálne časy. Prišli sme ešte pred hladomorom, ktorý tu bol od roku 1991 do roku 1994 a o ktorom mnohí Slováci ani netušia. Tu sa tie roky označujú ako „periodo especial“. Vznešený názov pre ľudskú tragédiu.

Pôsobíte ako bežní kňazi vo farnosti alebo máte nejaké špeciálne úlohy?

Na Kube majú takmer všetci kňazi na starosti farnosti, pretože je tu nedostatok kňazov. Kuba má takmer 300 farností a pôsobí tu 194 diecéznych a 153 rehoľných kňazov, čo je len niečo málo ako jeden kňaz na farnosť. Niektoré farnosti sú preto neobsadené, a ak sa dá, tak v nich pôsobia aspoň rehoľné sestry alebo laickí katechéti.

My ako verbisti sme však pred troma rokmi prevzali aj správu Diecézneho biblického centra sv. Jozefa Freinademetza, ktoré patrí do diecézy Holguín, ktorá je počtom obyvateľov tretia najväčšia diecéza na Kube. Do jej správy pripadá územie o rozlohe zhruba 14-tisíc km2 a 1,6 milióna obyvateľov. Kuba je svojou veľkosťou približne dvakrát väčšia ako Slovensko, no má len 415 katolíckych kostolov. Mnohé kostoly boli zničené a je veľmi ťažké získať povolenie na ich stavbu a následné finančné prostriedky či stavebný materiál.

Aké ďalšie cirkvi ešte pôsobia na Kube?

Je ich veľmi veľa. Časté sú mnohé protestantské cirkvi. Ale typický je tu synkretizmus, čiže spájanie mnohých náboženstiev. Je tu veľmi rozšírená santería, najmä v Havane, čo je náboženstvo, ktoré si priviezli otroci z Afriky. V tejto viere uctievajú rôzne symboly či božstvá, ktoré vyobrazujú ako katolíckych svätých. To znamená, že mnoho santerov prichádza do katolíckych chrámov v deň svojho patróna, ktorého vnímajú ako svojho boha. Je to taká miešanina rôznych náboženstiev a vierovyznaní. Na celej Kube sa hlási niečo viac ako polovica obyvateľov ku katolíckej cirkvi. Tá štatistika však vychádza z počtu krstov, lenže tie často žiadajú aj santeri, ktorí donedávna mali ako jednu z podmienok svojej viery, že dieťa musí byť pokrstené v katolíckom kostole. Počty teda neodrážajú presne situáciu katolíkov na Kube.

Aká je reálna situácia katolíkov na Kube?

Moja prvá farnosť zaberala dva okresy. V nedeľu sme mali päť omší v rámci okresného mesta a na priľahlých dedinách. Dokopy na všetkých týchto piatich miestach som mal na omši v nedeľu asi tristo ľudí. V Havane, v druhej farnosti, v ktorej som pôsobil, žije okolo 300-tisíc obyvateľov a na omše v nedeľu prišlo dokopy vo všetkých štyroch kostoloch tiež tých tristo ľudí. 

Ako vyzerá bežný deň kňaza na Kube?

To je náročná otázka, lebo sa tu veľmi ťažko plánuje. Stáva sa, že hneď ráno niekto príde, že sa niečo stalo a treba to ísť vybaviť. Zaberie vám to aj pol dňa, lebo tu na všetko treba získať povolenia. Zároveň však všade treba čakať v radoch alebo si vás posúvajú od jedného okienka k druhému. Človeka to naučí nerobiť si plány. Samozrejme, v hrubých črtách máme plány, čo treba robiť a kam chceme ísť, ale tie postupné, každodenné kroky sa veľmi plánovať nedajú. Vždy treba rátať s tým, že do toho niečo príde. Napríklad, že nebudem mať benzín a nebude sa dať cestovať. V kubánskych farnostiach treba často prejsť z jednej strany na druhú aj 100 kilometrov a keď človek nemá benzín, tak nemá šancu a musí zas zmeniť plán. Také bežné plánovanie, ako poznáme zo Slovenska, s diárom plným od ôsmej do devätnástej, by tu bolo nereálne, lebo by som väčšinu z tých vecí nedokázal urobiť. 

Navyše, teraz je všetko inak, lebo nie je možné stretávať sa na farách, mnohé kostoly sú zatvorené, bohoslužby sú obmedzené. Ale aj ľudia sú vystrašení, mnohí tu ochoreli na covid a veľa ľudí umrelo, preto sa ľudia vyhýbajú tomu, aby boli dlhšie na jednom mieste. Veriaci na Kube sú väčšinou starší, aspoň vo farnostiach, kde som ja pôsobil, tak si na seba dávajú väčší pozor. Navyše, tu nie je možnosť streamovať omše ako na Slovensku. Nemal by ich kto pozerať.

Čo je úlohou diecézneho biblického centra, ktoré vediete?

Je to centrum, ktoré by malo napomáhať príprave katechétov vo farnostiach a tiež pripravovať rôzne kurzy či stretnutia. Hľadať spôsoby, ako priblížiť život viery bežnému človeku, pomôcť miestnym ľuďom nájsť spôsob, ako viesť komunity vo svojom bydlisku. Je to dlhodobý plán, lebo zatiaľ nemáme priestory, ktoré sa musia dobudovať a nie sú na ne financie. A ak sú financie, tak nie je materiál. Ale teraz je stretávanie zakázané, takže sa snažím riešiť veci na počítači a zvyšok dňa zháňam nejakú obživu a poprípade urobiť niečo okolo domu.


Ďalšie články