Pretláčanie zelených investícií hrozí vytvorením novej bubliny

Zelená ideológia sa netýka len využívania verejnej moci, ale mení aj správanie súkromných investorov. Tradičné metódy investičného rozhodovania nahrádzajú nové, ideologické kritériá. Hoci v tejto oblasti neexistujú vyhrotené konflikty ako v kultúrnej vojne, úspech novej ľavice nemožno prehliadnuť.

Zelenú ideológiu si typicky spájame s využívaním štátnej moci na presadzovanie environmentálnych regulácií. V tejto perspektíve je zelená len odtieňom červenej. Je to len ďalšia ideológia postavená na predstave, že štát – centrálny plánovač či filozof-kráľ – vie lepšie, čo ľudia potrebujú, než oni sami. Napokon, hovorí sa, že environmentalisti sú ako melón – na povrchu zelení, vo vnútri červení.

Lenže štát je dnes len jedným z mnohých prostriedkov, ktorým nová ľavica dosahuje svoje ciele. Schopnosť deklarovaných socialistických či zelených strán získať väčšinu v parlamentoch jednotlivých štátov je zjavne obmedzená. Napriek tomu ľavicové ideológie slávia úspechy. Keďže posúvajú vnímanie stredu doľava, presadzujú svoju agendu napriek nominálne nízkej politickej reprezentácii.

Trendom sú „udržateľné“ investície

Mentálne posuny sa neprejavujú len v politike, ale aj v oblastiach, ktoré so štátom nemajú veľa spoločného. Dokonca aj v tých, ktoré by sme mohli považovať za tradičné bašty pravice. Reč je o kapitálových trhoch, akciových i dlhopisových, kde sa rozhoduje o tom, ktoré firmy získajú od investorov prostriedky na svoj rozvoj.

V minulosti bolo štandardom, že investori vyhľadávali spoločnosti, pri ktorých očakávali primeranú návratnosť vložených prostriedkov. Vyhodnotenie onej primeranosti bolo, samozrejme, vždy komplikované a očakávania ohľadom návratnosti či rizika sa medzi jednotlivými investormi líšili. Aj preto všetci neboli a nie sú vždy rovnako úspešní, či už rozdiely plynú z odlišných schopností jednotlivcov alebo šťastia. Trh odmeňuje oboje, aspoň v krátkom období.

V poslednom období však do investičného rozhodovania vstupujú ďalšie faktory a trendom sú takzvané ESG investície. Táto skratka ukrýva tri anglické slová, ktoré majú reprezentovať zodpovednosť či udržateľnosť investícií: E (environmental) reprezentuje zodpovednosť voči životnému prostrediu, S (social) znamená sociálnu zodpovednosť a G (governance) zodpovednosť v riadení korporácií. Investície do ESG spoločností dnes v Spojených štátoch i globálne tvoria asi tretinu spravovaných aktív.

Cesta dláždená dobrými úmyslami

Uvedené dimenzie hodnotenia spoločností v sebe kombinujú rôzne kritériá, ktoré sa môžu zdať viac či menej zmysluplné. Väčšina ľudí vrátane investorov zrejme nebude mať problém s tým, aby spoločnosti rešpektovali životné prostredie a rozumne hospodárili so zdrojmi, aby sa usilovali o spokojnosť zákazníkov a dodržiavali pracovné zákonodarstvo, či aby sa manažéri správali zodpovedne voči akcionárom. Fanatický boj proti oxidu uhličitému, genderové inovácie či aktívne zasahovanie do verejnej politiky sú už kontroverznejšie.

Problematické je aj hodnotenie jednotlivých aspektov. Zatiaľ čo tradičné metódy investičného rozhodovania sa opierali o tvrdé dáta či aspoň o odhady, ktoré sa dali spätne overiť, v oblasti ESG neexistujú jasné hodnotiace kritériá. Kategórie ako obrat, zisk či zadlženosť majú jasné definície, environmentálna či sociálna zodpovednosť podlieha subjektívnym hodnoteniam. Výsledky takto založeného rozhodovania môžu byť problematické.

Prvý problém – hodnotenie na základe jedného faktoru, bez ohľadu na kontext, nedáva zmysel. Favorizovanie ESG investícií, zvlášť tých environmentálne udržateľných, je zrejme jednou z príčin, prečo v poslednom roku rýchlo rastie hodnota technologických firiem. Samozrejme, že Google či Microsoft majú nižšiu „uhlíkovú stopu“ než ropné spoločnosti, ťažký priemysel či výroba stavebných materiálov. To však nič nevypovedá o tom, aká pridaná hodnota kde vzniká, hoci aj s ohľadom na environmentálnu záťaž.

Druhý problém – firmy sa budú snažiť naplniť len dané zelené kritériá alebo to budú dokonca len predstierať. Pre tento postup už existuje samostatný pojem greenwashing, akési premaľovávanie na zeleno. V situácii, keď sa mnohé investičné fondy a aj individuálni investori rozhodujú podľa ESG kritérií, je motivácia k takémuto postupu zrejmá. Zelený imidž môže hodnotu spoločnosti značne ovplyvniť. Príkladom môže byť DWS Group, divízia Deutsche Bank – po obvinení z greenwashingu v auguste tohto roku okamžite poklesla cena akcií spoločnosti o 13 percent.

Potenciálne bubliny a iné nebezpečenstvá

Trend zelených investícií hrozí vytvorením novej bubliny, ako upozorňuje Banka pre medzinárodné platby, akási centrálna banka centrálnych bánk. V blízkom čase môžeme čakať klasickú reakciu zo strany verejnej moci, teda návrh regulácie, ktorá nás bude chrániť. Bude zaujímavé pozorovať, ako sa štáty vyrovnajú so zjavným rozporom medzi potrebou regulovať súkromné zelené investície a vlastnou mániou v tejto oblasti.

No nech už snahy o reguláciu dopadnú akokoľvek, investičné rozhodovanie zostane do istej miery trvalo vychýlené. V ekonomickej oblasti zrejme nikdy neuvidíme ľavicové excesy podobné excesom woke ideológie v kultúrnej oblasti. To však neznamená, že dopady nebudú menej závažné. Pochod inštitúciami sa nevyhýba ani kapitálovému trhu.