Nemecké voľby sú pre nás dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz

Možno sa práve rozhoduje o tom, či z Európskej únie nebude federácia, ktorá sa následne rozpadne pre megalomanské zelené plány.

Na jar počas vládnej koaličnej krízy obvinil Fico prezidentku Čaputovú, že sa tajne stretáva s americkou veľvyslankyňou a necháva ju zasahovať do vnútorných záležitostí krajiny. Podobných ponôs, oficiálnych či neoficiálnych, na adresu Spojených štátov a jeho veľvyslanectva v Bratislave zaznelo viac, týkali sa ovplyvňovania politickej scény na Slovensku.

Počuli ste niečo podobné na margo Nemecka? Možno vôbec nič.

Pritom dosah Nemecka na vývoj na Slovensku je doslova hmatateľný. V ekonomike i politike. Preto nás musí zaujímať, čo sa tam deje, celoštátne voľby sú udalosťou nielen pre Nemecko, rovnako pre Slovensko či okolité štáty, ba celú Európu.

• 

Najskôr ekonomika. Nemecko sa podieľa na zahraničnom obchode Slovenska pätinou a je naším najvýznamnejším partnerom. Na porovnanie, pri druhom Česku, ktoré je späté s Nemeckom podobne ako my, predstavuje jeho obchodný podiel len jednu desatinu. Ďalší partneri za Nemeckom a Českom významne zaostávajú.

Nemecké firmy patria medzi najusilovnejších investorov na Slovensku. Nemecký Volkswagen je vôbec najväčšou tunajšou firmou a s ročným tržbami dvojnásobne prevyšuje druhý podnik v poradí, ktorým je kórejská automobilka Kia. Na porovnanie, v bratislavskom Volkswagene sa ročne otočí polovica toho, čo predstavujú ročné výdavky slovenského štátneho rozpočtu. Táto firma zaplatí na daniach a odvodoch okolo 300 miliónov eur ročne. S privretím oka by to pokrylo ročné výdavky ministerstva kultúry.

Sila motora európskej ekonomiky dopadá na Slovensko pre túto odkázanosť plnou váhou. Ak sa darí Nemecku, darí sa aj Slovensku, a naopak. Ide to však ešte ďalej. Napríklad v roku 2014 a 2015 zaznamenala slovenská prenosová sústava vážne problémy a hrozil kolaps v zásobovaní elektrinou. Dôvodom bolo, že Nemecko a Rakúsko si pre nedostatok vzájomných spojení dodávali priveľa elektriny cez susedné štáty vrátane Slovenska. Problém museli v nasledujúcich rokoch riešiť náročnými technickými úpravami, ale previazanosť ostala.

Prenosy energie ostanú potenciálnym rizikom, pretože Nemci síce postupnými krokmi, ale v zásade radikálne, menia svoju energetickú politiku. Jadrové a uhoľné elektrárne končia, postupne ich majú čoraz viac nahrádzať obnoviteľné zdroje. A to si vyžaduje presuny energie, lebo nie vždy fúka alebo svieti slnko. 

Nemecká Energiewende, ako domáci volajú hlbokú energetickú transformáciu, či prihlásenie sa k uhlíkovej neutralite nastavenej už na rok 2045, môžu dostať dokonca ďalší impulz, ak do zostavenia novej vlády výrazne prehovoria Zelení. Nemecko sa napriek striedaniu vlád vyznačuje pomerne konzistentnou politikou, lebo vláda, priemysel a banky sú previazané, napriek tomu existujú odlišnosti. V Nemecku už síce mali vo vláde Zelených, tí však po nedeľných voľbách môžu byť oveľa silnejší a nastoľovať nové požiadavky.

Dnes cítime dosahy nemeckej zelenej politiky na celú Európsku úniu. Zintenzívnilo sa to po odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Signálom bolo už obsadenie postu šéfa Európskej komisie človekom z Nemecka, hoci doteraz tento post zastávali reprezentanti menších štátov. Ursula von der Leyenová dnes k patrí hlavným tváram zelenej politiky. Krátko po nástupe predstavila Zelenú dohodu a naposledy rámcový vykonávací plán s názvom Fit for 55.

• 

Konkrétne kroky, ktoré majú viesť k bombastickým ekologickým métam, medzi inými napríklad ku koncu spaľovacích motorov v priebehu poldruha desaťročia, už Európska komisia naznačila. Schvaľovať ich budú členské štáty, pričom tlak Nemecka bude hrať významnú rolu. Ak by sa na dôležité miesto vo vláde (ona sama má ambíciu byť kancelárkou) dostala šéfka Zelených Annalena Baerbocková, tlak z Nemecka bude významný. V ostatnom čase Zelení poklesli, ale nezvyčajná premenlivosť výsledkov predvolebných prieskumov nevylučuje ani premiérovú výhru a určite nie silný mandát Zelených.

Nemecko, najvýznamnejší štát Únie, sa popri presadzovaní zelených cieľov stáva aj iniciátorom federalizačných snáh. Práve zlomový a zároveň ústretový postoj Nemecka z posledných rokov umožnil skupovanie vládnych dlhopisov členských štátov Európskou centrálnou bankou, ktorá, mimochodom, sídli vo Frankfurte nad Mohanom. Centrála dnes vlastní tretinu slovenských vládnych dlhopisov, čo jej dáva do rúk mocenské postavenie.

Posilňuje sa aj Európska komisia vedená von der Leyenovou, ktorá po súhlase Nemecka a Francúzska pristúpila k vytvoreniu mohutného Fondu obnovy. Peniaze slúžiace na postpandemickú obnovu sú výnimočné tým, že si ich požičala Európska komisia. A tá ich aj bude splácať. Z čoho? S veľkou pravdepodobnosťou zo spoločných európskych daní. To bude razantný krok k federalizovaniu Únie na štýl USA.

Ešte stále si myslíte, že voľby v Nemecku sú len vnútornou záležitosťou kľúčového hráča v EÚ? Ak nie, trochu vás predsa sklamem. Veci, o ktorých som písal, doteraz presadzovala Angela Merkelová. Žena, ktorá si ešte stále hovorí, že je zo strany kresťanských demokratov. Lepšie povedané, reprezentovala škrupinu, čo ostala po Adenauerových zakladateľoch.  

• 

Takže, ak aj zvíťazí CDU, možno očakávať iba miernejšie tempo pohybov, o ktorých som písal. Niečo však zmizne tak či tak. Nemecko už nebude mať kancelára pôvodom z bývalého komunistického bloku, ktorý rozumel štátom, čo si prešli touto diktatúrou. Ústretovosť ochabne. O Merkelovej aj stave Nemecka svedčí i to, že takzvanú kontinuitu v dnešných voľbách reprezentuje Olaf Scholz z SPD.

V Nemecku v skutočnosti vládne kartel CDU, SPD a Zelených. To, v čom sa zhodujú aj jemne líšia, je zásadne dôležité pre budúcnosť EÚ.

Práve preto musíme pozorne sledovať pohyby na nemeckej politickej scéne. Nič iné nám neostáva.