Wuchanské laboratórium žiadalo financie na vývoj koronavírusu, ktorý by ľahšie infikoval ľudí

Nové dokumenty posilňujú teórie o laboratórnom pôvode koronavírusu. Ukazuje to žiadosť z roku 2018, podľa ktorej si Wuchanský inštitút virológie spoločne s tímom zahraničných vedcov pýtal financie na vylepšovanie netopierích koronavírusov. Ich plán obsahoval okrem iného aj návrh na vytvorenie chimérického vírusu, ktorý by bol infekčnejší pre ľudí.

Rok a pol pred vypuknutím pandémie žiadal virologický inštitút v čínskom meste Wu-chan (WIV) v spolupráci so zahraničnými organizáciami financie na vypustenie vylepšeného koronavírusu medzi tamojšiu populáciu netopierov. Zároveň chceli vytvoriť chimérický vírus, ktorý by sa dokázal ľahšie preniesť na človeka.

Tvrdí to portál Drastic, ktorý združuje voľne pôsobiacich výskumníkov a vedcov skúmajúcich pôvod nového koronavírusu. Tí vo všeobecnosti zastávajú postoj, že vírus vznikol v laboratóriu. Táto stránka vydala aj informácie o uniknutých dokumentoch, ktoré obsahujú spomínanú žiadosť.

Informoval o tom napríklad i britský denník The Telegraph. Zverejnená správa obsahuje žiadosť Petra Daszaka z organizácie EcoHealth Alliance (EHA), ktorá úzko spolupracovala s Wuchanským inštitútom virológie (WIV), i ďaľšími organizáciami.

Podali ju v roku 2018 a žiadala financie okrem iného na výskum vzduchom prenášaných vylepšených častíc koronavírusu. Tie chceli vypustiť medzi populáciu jaskynných netopierov v juhočínskej provincii Jün-nan, aby ich takýmto spôsobom zaočkovali proti chorobám, ktoré by mohli neskôr preniesť na ľudí.

Financovanie nedostali

Zároveň chceli vytvoriť chimérické vírusy, ktoré by boli geneticky modifikované tak, aby ľahšie infikovali človeka. Snažili sa o špecifickú úpravu netopierích koronavírusov, aby mohol vírus ľahšie preniknúť do ľudských buniek.   

Na tento účel podľa dokumentov žiadali vedci 14 miliónov dolárov od americkej Agentúry pre výskum pokročilých obranných projektov (DARPA). Pravosť žiadosti pre Telegraph potvrdil bývalý člen vlády Donalda Trumpa.

DARPA podľa dokumentov odmietla financovať tento výskum – považovala ho za nebezpečný pre „miestne komunity“. Zároveň podľa organizácie vedci nedostatočne zvážili dôsledky upravovania vírusov (takzvaný gain of function research) a ich vypustenia vzduchom.

Podľa profesora onkológie Angusa Dalgleisha na Univerzite svätého Juraja v Londýne sa v zariadení WIV konal takýto výskum už roky predtým, než vedci podali spomínaný návrh. Profesor predpokladá, že vo výskume mohli pokračovať aj bez zaistenia financií.

Zametanie stôp?

Portál Drastic tiež podotkol, že keď vedci prvýkrát skúmali zloženie nového koronavírusu po vypuknutí pandémie, otázky vyvolávala práve sekvencia na spike proteíne. Vedci nedokázali pochopiť, ako si mohol vírus vyvinúť takú špecifickú adaptáciu na človeka, vďaka ktorej je nadmieru infekčný.

Podľa média tieto skutočnosti narúšajú teóriu o prirodzenom vzniku koronavírusu. „Vzhľadom na to, že sme v tomto návrhu našli diskusiu ohľadom plánovaného vytvorenia špecificky ľudských štiepnych miest, je legitímne, aby široká vedecká spoločnosť skúmala možnosť ich umelého vloženia,“ uviedol portál.

Okrem iného návrh obsahoval plán na zlúčenie vysoko rizikových koronavírusov s infekčnejšími, ale menej nebezpečnými variantmi.

Vo vedeckom tíme EHA/WIV sa nachádzala napríklad aj doktorka Ši Čeng-li, známa ako „netopieria žena“, ktorá odmieta umelý pôvod koronavírusu. The Telegraph pripomína, že Peter Daszak stál za minuloročným listom do prestížneho magazínu Lancet, ktorým „v praxi zastavil odbornú debatu o pôvode ochorenia COVID-19“.

Neúspešné skúmanie

Pripomeňme, že odhalenie skutočného pôvodu koronavírusu je stále horúcou témou. WHO ešte v januári tohto roka vyslala do Číny misiu s úlohou skúmať pôvod nákazy. Jej cesta bola od začiatku poznačená obštrukciami od Pekingu. Vyšetrovatelia napokon prišli so štyrmi variantmi možného prechodu vírusu na človeka.

Najlogickejší sa im vtedy javil prechod vírusu z netopiera na človeka cez tretieho živočícha, ktorý poslúžil ako hostiteľ. Druhý najpravdepodobnejší variant bol podľa výskumníkov WHO prenos vírusu z netopiera priamo na človeka. Tretia v poradí bola hypotéza, silno pretláčaná vládou v Pekingu, že vírus sa dostal do Číny na baleniach mrazeného jedla. Podľa zdravotníckej organizácie to bolo „možné“. Za najmenej pravdepodobný variant vtedy označili únik vírusu z laboratória, akým je napríklad Wuchanský inštitút virológie (WIV).

Viaceré zahraničné médiá či politici vtedy označili toto vyšetrovanie za ovplyvnené Čínou. Iní zas kritizovali zatracovanie tézy o možnom úniku vírusu z laboratória, ktorá si na Západe vyslúžila povesť konšpiračnej teórie. V súčasnosti ju už pripúšťajú aj niekdajší kritici. Viaceré vplyvné americké médiá preto spätne menili svoje titulky v júni tohto roka.

WHO ohlásila v júli nové plány na druhé vyšetrovanie v Číne, čo pekinské úrady rázne odmietli.