Jarčuška: Zaočkovať sa dá proti chrípke aj covidu naraz, organizmus to zvládne

Chrípka nebola minulý rok rozšírená. Potrebujeme sa proti nej očkovať?

Očkovanie proti chrípke určite potrebujeme a to z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že nevieme, ako sa bude chrípka šíriť a ochorenie na ňu aj koronavírus môže byť nepríjemné a to aj pre starších, ktorí sa zaočkovali proti koronavírusu. Druhým dôvodom je, že nikdy nevieme, kedy vírus chrípky zmutuje do agresívnejšej formy.

Pred rokom sa hovorilo, že do ľudskej bunky sa nezmestia dva vírusy. Človek sa teda môže nakaziť covidom aj chrípkou naraz?

Samozrejme.

Sú predpoklady, že bude v takom prípade priebeh choroby horší?

Áno, hoci máme prístroj, ktorý súčasne identifikuje chrípku aj koronavírus a zatiaľ sme pacienta s chrípkou nemali.

Austrália, kde už chrípková sezóna vyvrcholila, nezaznamenala tento rok ani jedno úmrtie na ňu. Môžeme očakávať takúto sezónu aj u nás?

Dá sa to s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, ale vírus chrípky má oveľa väčší mutačný potenciál ako koronavírus, čiže sa môže všetko zmeniť. Tá šanca nie je vysoká, ale je reálna.

Je možné, že chrípková sezóna bude vážnejšia, pretože sme sa minulú zimu izolovali a nosili rúška?

Nedá sa povedať, že by bola vážnejšia práve preto. Myslím si, že aj túto sezónu budeme nosiť rúška. Keď nie je populácia dlhší čas imunizovaná, môže mať chrípka závažnejší priebeh, ale rok je v tomto ohľade skôr krátka doba.

Chrípková sezóna začína podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) približne od polovice októbra a trvá do 18. týždňa nasledujúceho roka. Kedy je najvhodnejšie zaočkovať sa proti chrípke?

Očkovať sa dá hocikedy, ale ideálny čas je v septembri a októbri, najneskôr začiatkom novembra. My plánujeme očkovať asi od budúceho týždňa, pretože sme zatiaľ vyťažení očkovaním proti covidu. Očkovacie látky proti chrípke už ale na Slovensku sú. 

Aj proti covidu očkuje polovičný počet všeobecných lekárov z tých prihlásených. Nie je toto ďalšia logistická výzva odsúdená vopred na neúspech?

Nemyslím si, že to bude problém. Očkovanie proti koronavírusu je logisticky podstatne náročnejšie.

Prečo?

Vakcíny proti chrípke sú predplnené v striekačke pre jedného pacienta a vedenie dokumentácie je jednoduchšie.

Niektorí ľudia dostanú v tomto čase zosilňovaciu dávku, ale zaočkujú sa proti covidu. Nebije sa to s očkovaním proti chrípke? Zvládne to náš organizmus?

Náš organizmus to určite zvládne. Výrobca vakcín Novavax dokonca plánuje pridať do koronavírusovej vakcíny aj vakcínu proti chrípke.

Ide o odskúšaný model z iných očkovaní?

Kapacita nášho organizmu pre antigény je oveľa väčšia. V súčasnosti očkujeme deti štandardne hexavakcínou, teda dostanú naraz šesť antigénov. Vieme tiež očkovať proti chrípke a pneumokokom naraz.

Čiže ak sa ľudia zaočkujú súčasne proti koronavírusu aj chrípke, nehrozia im závažnejšie vedľajšie alebo nežiaduce účinky?

Nemáme na to klinické štúdie, ale nemalo by ísť o vyšší počet nežiaducich účinkov.

Prenesme sa k tretej dávke vakcíny proti covidu. Názor lekárov ani vedcov nie je v tomto smere jednotný. Vy ju odporúčate?

Tretiu dávku dávame z dvoch dôvodov. Tým prvým je takzvané dokončenie očkovania, pri ktorom je názor odborníkov takmer jednotný. Týka sa starých a ťažko chorých ľudí, ktorí dokázateľne nemajú po dvoch dávkach dostatočnú imunitnú odpoveď. Potrebujú tretiu dávku, aby bola schéma očkovania ukončená a boli plne chránení.

Druhou skupinou sú ľudia, ktorí dostávajú tretiu dávku ako takzvanú posilňovaciu. Vtedy sa vakcína dáva ľuďom s dobre vytvorenou imunitou na to, aby im táto imunita dlhšie vydržala.

Ak niekto dostatočne nereagoval na základné očkovanie, aká je šanca, že mu pomôže posilňovacia dávka?

Podľa klinických štúdií z Izraela sa dá s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že tretia dávka im pomôže.

Tieto štúdie sú však nerecenzované a niektoré ani neboli publikované v odborných časopisoch.

Áno, sú nerecenzované, ale populačné dáta hovoria jasne v prospech tretej dávky.

Môžeme vylúčiť, že posilňovacou dávkou sa zvýši riziko závažných nežiaducich účinkov ako myokartitída či Guillainov-Barrého syndróm?

Tieto nežiaduce účinky sú oveľa častejšie v mladšom veku, zatiaľ čo tretia dávka na dokončenie očkovania je určená predovšetkým pre starších pacientov a pacientov so závažnými poruchami imunity, kde tieto nežiaduce účinky nie sú také časté. Predpokladáme teda, že po tretej dávke tomu nebude inak. Podporujú to aj predbežné dáta z krajín, kde ňou už očkujú.

Vakcinológ Marek Petráš upozorňuje na jav nazývaný prvotný antigénový hriech. Preočkovanie tou istou látkou podnecuje tvorbu prevažne tých protilátok, ktoré si už imunitný systém pamätá z minulosti. Nemáme sa obávať, že keď sa objaví nový variant, naša imunitná odpoveď na nové epitopy bude menej výrazná práve pre neustále očkovanie?

Ak sa objaví variant, ktorý obíde imunitu, účinnosť vakcín bude nižšia. Výrobcovia mRNA vakcín sú na takúto možnosť pripravení a vedia relatívne rýchlo vyvinúť vakcínu, ktorá bude cieliť aj na tieto nové epitopy.

Čiže nehrozí, že sa paradoxne preočkujeme k akejsi neimunite?

Koronavírus existuje v rôznych častiach sveta, kde môže mutovať. Je preto ťažké modelovať situáciu. Môže sa stať, že na nové varianty nebude vakcína taká účinná. Nedá sa však povedať, že by sme sa preočkovali k neimunite.

Imunitu z vakcín predsa netvoria len protilátky, sú tam aj pamäťové bunky schopné tvoriť nové biele krvinky a potlačiť infekciu. Prečo sa všetky štúdie podporujúce posilňovaciu dávku zameriavajú práve na protilátky?

Nemáte pravdu, v serióznych štúdiách sa prihliada na pamäťovú imunitu. Tá v čase klesá, ak nie je podporená kontaktom s vírusom. Práve posilňujúcu dávka vytvára podnet, po ktorom sú pamäťové bunky schopné lepšie reagovať pri skutočnom strete s vírusom.

Čiže to nie je tak, že sú dané štúdie skresľujúce?

Nie, seriózne štúdie detegujú aj bunkovú imunitu.

Hospodárske výsledky Pfizeru do konca druhého štvrťroka 2021 naznačujú, že jeho tržby sa vďaka vakcínam proti COVID-19 takmer zdvojnásobili. Nejde o snahu predať vysoko príjmovým štátom čo najviac vakcín?

Každý štát postupuje v súlade so svojou imunizačnou politikou. Ani ja nemám ten názor, aby sa tretia dávka ponúkala za každú cenu všetkým. Ľudia, ktorí prekonali klinickú formu ochorenia COVID-19, ju určite nepotrebujú.

Bez ohľadu na vek?

Predovšetkým sa bavíme o mladších ľuďoch. Aj starším však možno zmerať imunologické parametre a následne sa rozhodnúť o ich preočkovaní. Myslím si, že vakcína sa ponúka za férovú cenu a každý, kto niečo vyrobí, má právo aj na hospodársky zisk.

Čiže to nemá byť ľuďom podozrivé?

Každý štát sa rozhoduje slobodne o tom, komu tretiu dávku odporučí. Veľké slovo majú aj liekoví regulátori. Napríklad americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v piatok odporučil tretiu dávku len pre ľudí nad 65 rokov. Tí, čo o vakcínach rozhodujú, používajú zdravý rozum a neriadia sa tým, čo povie výrobca liečiva.

Zatiaľ sme sa bavili o prípadoch ľudí so slabšou imunitou. Európska lieková agentúra (EMA) však vakcínu posudzuje pre všetky osoby nad 16 rokov, ktoré sa plne zaočkovali pred pol rokom.

EMA zatiaľ nevydala žiadne rozhodnutie. Na záver budú ešte o podrobnostiach hlasovať odborníci, ktorí nesmú byť v žiadnom konflikte záujmov s danou farmaceutickou firmou. Výsledok zatiaľ nevieme predikovať.

Dá EMA v tomto na odborníkov spoza veľkej mláky a bude ju tiež odporúčať len pre vyššie vekové kategórie?

Odborníci budú hlasovať na základe dát, ktoré sú k dispozícii, čiže sa určite tretia dávka určí pre starších a vážne chorých. Pre ostatných sa bude hlasovať podľa aktuálne dostupných dát.

Neovplyvňuje diskusia o tretej dávke dôveru vo vakcíny a neoslabuje hodnotu primárneho očkovania?

Myslím si, že o vakcínach sa píše až príliš veľa a aj v tomto smere by mala byť komunikácia krátka a faktická.

Na Slovensku smú posilňovaciu dávku dostať starí a vážne chorí, ak od plného zaočkovania prešlo aspoň osem mesiacov. Dôjde u nás v súvislosti s rozhodnutím EMA k prehodnoteniu tohto odporúčania?

Ak budú k dispozícii nové dáta, budeme sa nimi zaoberať.

Prenesme sa k očkovaniu mladších. Dnes vieme, že imunita po prekonaní ochorenia je pestrejšia a chráni lepšie než protilátková imunita. Má zmysel očkovať deti, ktoré ochorením prejdú spravidla bez príznakov?

Najlepšiu imunitu majú tí, čo ochorenia prekonali a zároveň sa zaočkovali. Nedá sa povedať, že samotná imunita po prekonaní ochorenia je lepšia, pretože nemusí stačiť na nové varianty. Pri deťoch treba zvážiť riziká aj prínosy vakcíny, ale treba tiež vziať do úvahy, že deti sú častými prenášačmi ochorenia.

Niektorí imunológovia hovoria, že imunita je vyzretá až po puberte a očkovanie proti covidu od 12 rokov je priskoré.

Keby bolo očkovanie priskoré, nemali by sme imunizačný pediatrický program. Aj keď imunitná odpoveď, predovšetkým u veľmi malých detí má svoje špecifiká, tvorba protilátok je práve u detí najvyššia.

Malé deti však očkujeme proti chorobám, ktoré sú skutočne závažné. Koronavírus však pre nich predstavuje menšie riziko. Neočkujeme ich len preto, aby sme ochránili dospelých, ktorí sa slobodne rozhodli, že sa nezaočkujú?

Aj deti môžu byť covidom ohrozené. Vyskytuje sa u nich multisystémový inflamačný syndróm spôsobený koronavírusom, ktorého dosahy sme ešte úplne nepreskúmali. Očkovanie je dobrovoľné a plne v réžii rodičov. Stotožňujem sa s vami v tom, že základom pre deti je očkovanie proti chorobám, ktoré pre nich predstavujú riziko.

Zatiaľ nerecenzovaná štúdia uvádza, že pri zdravých chlapcoch od 12 do 15 rokov existuje štyri- až šesťkrát väčšia pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaný zápal srdca po Pfizeri než to, že by skončili v nemocnici kvôli koronavírusu. Je podľa Vás možné, že pri vakcíne pre určité vekové kategórie prevyšujú riziká nad prínosom?

Takéto prípady kontinuálne posudzuje Európska lieková agentúra, pretože máme povinný systém hlásenia nežiaducich účinkov. Ak sa to potvrdí, EMA sa tým bude zaoberať.

Ak sa výsledky tej štúdie potvrdia, prehodnotí sa aj vakcinačná stratégia?

Určite áno. Treba však aj zistiť, či išlo o ľahký alebo ťažký priebeh myokartitídy. Zatiaľ sa tento nežiaduci účinok prejavoval s ľahkým priebehom a veľmi okrajovo.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský povolil očkovať deti vo veku od päť do jedenásť rokov. Čo si o tom myslíte?

Treba povedať, pre aké deti toto povolenie minister vydal. Povolil to ťažko chorým deťom, ktoré by mohli mať ťažký priebeh covidu. Tieto deti nebudú očkovať pediatri, ale dostanú injekciu v špeciálne zriadených vakcinačných centrách. Nejde o plošné očkovanie, len o zopár detí.

Český exminister zdravotníctva Roman Prymula to označil za skutočný experiment. Odôvodňuje to tým, že je z liekovky zložité oddeliť jednu tretinu.

S exministrom Prymulom som sa osobne rozprával pred dvoma dňami a uviedol, že sa mu do uší dostala dezinformácia. Ide o dôsledok nekvalitných mediálnych článkov a skresľovanie informácií. Za tento výrok sa nám ospravedlnil, pretože si myslel, že ide o plošné očkovanie detí. Očkovanie ťažko chorých detí vo vybraných prípadoch v tomto veku podporil a uviedol, že v tejto súvislosti poskytne slovenským médiám rozhovor.

Minister Lengvarský sa pri tomto rozhodnutí oprel aj o odborné stanovisko Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Oprel sa o viaceré odborné stanoviská. Existuje skutočne malá skupina detí, ktoré z očkovania od piatich rokov môžu mať efekt.

Prečo sa podľa vás ŠÚKL vybral touto cestou, keď pri Sputniku bol obozretný?

To sa musíte opýtať Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

ŠÚKL registruje doposiaľ tri nežiaduce účinky Sputnika. Ukázalo sa, že bol bezpečný?

Sputnikom sme zaočkovali veľmi málo ľudí.

Vyše 19-tisíc nie je zas tak málo.

EMA Sputnik stále skúma vo vzťahu k predloženej dokumentácii, ale aj vo vzťahu k nežiaducim účinkom, ktoré sa vyskytli v štátoch, kde ním očkujú. Vo výskyte vedľajších príhod by Sputnik nemal byť nebezpečnejší než iné vakcíny. Problematická je skôr otázka kvality výrobného procesu.

Chýba zaočkovať takmer 470-tisíc seniorov nad 60 rokov. Ide o skupinu, ktorá má skúsenosti s očkovaním vakcínami z tohto kúta sveta. Bolo by podľa vás toto číslo nižšie, keby sa povolil svojho času Sputnik?

To je hypotetická otázka, na ktorú sa nedá odpovedať.

Záujem o očkovanie proti covidu uplynulého štvrť roka postupne klesá. Aký je váš odhad budúceho vývoja hospitalizácií?

Netrúfam si odhadovať. Dva rozhodujúce faktory sú, koľko ľudí sa nám podarí zaočkovať a ako sa budú dodržiavať opatrenia. Taktiež podávanie monoklonálnych protilátok zásadným spôsobom ovplyvňuje počty pacientov v nemocniciach.

Hovorí sa, že pre optimálne fungovanie nemocníc je podstatné, aby sme neprekročili hranicu päťsto hospitalizácií. Bude ich číslo vyššie?

Určite áno.

Minister očakáva vrchol tretej vlny na začiatku októbra. Kedy bude nápor na nemocnice najväčší?

Videl som rôzne modely v závislosti od toho, ako sa budú dodržiavať opatrenia. Očkovaním už veľa nezmôžeme, pretože na získanie plnej imunity potrebujeme pri mRNA vakcíne aspoň 42 dní a v prípade jednodávkovej vektorovej vakcíny aspoň 21 dní. Mnohé odhady hovoria o tom, že vrchol tretej vlny bude na prelome novembra a decembra. Pri modelovaní vývoja pandémie existuje veľa premenných, preto si netrúfam predpovedať.

Ak bude vrchol tretej vlny na prelome novembra a decembra, budeme mať Vianoce z roku 2019?

Na toto budem vedieť presnejšie odpovedať v polovici novembra.