Šéf Pirátov chcel otvorené hranice, dnes sa obáva moslimskej Európy a hovorí o no-go zónach

Líder českých Pirátov Ivan Bartoš v novom interview pred blížiacimi sa voľbami varoval pred vznikom moslimskej Európy a upozornil na existenciu takzvaných no-go zón, pred ktorými by sme si nemali zatvárať oči. Tie jeho vraj otvorila situácia vo Francúzsku. V minulosti pritom širší prienik islamu na starý kontinent neodmietal a prial si existenciu sveta bez hraníc.

Jedna z najsilnejších českých politických strán, Piráti, sa dlhé roky profilovala ako výrazne progresívny politický subjekt. Platilo to aj pri vyhláseniach a činoch jej kľúčových predstaviteľov v otázke migrácie.

Líder tejto partaje Ivan Bartoš sa krátko pred svojím zvolením do stoličky predsedu nechal počuť, že by nemal problém s tým, keby bola Európa moslimská a vraj by si prial „život bez hraníc, ktorý žije v mieri“. Tieto slová zazneli už v roku 2009.

V roku 2016 sa podľa vyjadrenia v svojom statuse takisto zúčastnil dvoch proimigračných akcií. Jednu zastrešovalo združenie Nie rasizmu a niesla pomenovanie Solidarita bez hraníc – pochod proti rasizmu a xenofóbii a druhá sa nazývala Slniečkom a kávou proti xenofóbii a kalašnikovu.

Bartoš dnes: Nezatvárajme oči pred no-go zónami

V čerstvom rozhovore pre Rádio Impuls však uviedol, že s moslimskou Európu problém má. Odkazoval pritom na Francúzsko, v ktorom sa podľa jeho slov ukazuje, že ak je migrantov veľa, predstavuje to problém pre integráciu. „Vznikajú no-go zóny. Nezatvárajme pred tým oči,“ cituje Bartoša denník Mladá fronta DNES.

Politik zároveň korigoval svoje predošlé postoje a naznačil, že príliš progresívne neboli ani v minulosti. Odkazoval napríklad na rok 2015, keď eskalovala migračná vlna a ich strana vraj odmietala nelegálne prisťahovalectvo a nepodporovala kvóty.

Zelený diktát?

Šéf Pirátov sa v rozhovore pre Impuls vyjadril aj k ďalším citlivým otázkam na poli kultúrnej vojny. Konkrétne k prijatiu eura a otázke zdanenia nehnuteľností. „V programe Pirátov a Starostov prijatie eura nie je. Zdanenie nehnuteľností v pirátskom programe nebolo ani v roku 2017, ani teraz,“ konštatuje.

Okomentoval aj prílišný tlak eurobyrokratov v oblasti ekológie. „Snáď nežijeme v komunizme, aby vláda úkolovala automobilky, čo majú vyrábať,“ uviedol k otázke elektromobility s dodatkom, že občania by si mali sami rozhodnúť, aké auto si zaobstarajú.

Zvolebnieva sa

Bartošov jasne deklarovaný odklon od niektorých progresívnych naratívov je reakciou na vrcholiacu kampaň pred parlamentnými voľbami, v ktorej jeho súperi ako Tomio Okamura (SPD) či Andrej Babiš (ANO) Pirátov obviňujú práve z príliš ústretového postoja voči migrantom či snahy o vyššie zdanenie.

Koalícia Pirátov a STAN (Starostovia a nezávislí) bola ešte v marci na čele prieskumov. Do augusta však podľa prieskumov táto koalícia stratila tretinu voličov, predbehla ju aj koalícia SPOLU a dnes sa skôr očakáva opätovný triumf Babišovho ANO.

Pokiaľ ide o konkrétne čísla, voľby do Snemovne by v auguste podľa modelu agentúry Median vyhralo hnutie ANO, ktoré by podporilo 27 percent voličov. Druhá by sa umiestnila koalícia Spolu (tvorená z ODS, KDU-ČSL a TOP 09) s 21 percentami hlasov a o pol percentuálneho bodu menej by malo zoskupenie Pirátov a STAN.