Samica orangutana menom Sandra môže po dvadsiatich rokoch opustiť svoj výbeh v zoo v argentínskom Buenos Aires. Podľa argentínskeho súdu totiž ide o "nie-ľudskú" osobu, ktorá však bola protiprávne zbavená slobody. Ilustračná foto: TASR/AP

Martin Leidenfrost navštívil Švajčiarsko a zisťoval, ako funguje tamojší lockdown s otvorenými krčmami a čo motivuje mladých ľudí bojovať za práva bez povinností pre primáty v Bazileji.

Do Švajčiarska ma to ťahalo, lebo Konfederácia sa pre svoje mäkké opatrenia v druhej vlne preslávila ako „nové Švédsko“ a mal som aj druhý dôvod, úspech hnutia mladých nadšencov, ktorí bojujú za zavedenie základných práv pre primátov. Presadili, že národ veľkomestského kantónu Bazilej-mesto bude hlasovať o novele ústavy, v ktorej budú zakotvené základné práva opíc.

Prišiel som z Rakúska. Rakúsko malo tvrdý lockdown, veľmi vysoký počet nových infekcií išiel len pomaly dole, v novembri sme mali niekoľkokrát cez sto úmrtí denne. Švajčiarsko, ktoré má rovnaký počet obyvateľov, bolo na tom v novembri takmer rovnako: Veľmi vysoký počet nových infekcií len pomaly klesal dole, aj tam boli dni so stovkou denných úmrtí. Len s tým rozdielom, že Švajčiarsko v priebehu druhej vlny nemalo celoštátny lockdown. To, čo mali, nazývali na začiatku slowdown. V týchto dňoch sa to mení.

Užil som si hranice, počas cesty som dohromady desaťkrát prekročil hranice štyroch štátov. Cítil som rešpekt, išlo o hranice, kde platia rozsiahle obmedzenia vstupu, napríklad také Nemecko žiada od obyvateľov prakticky všetkých susedných krajín karanténu. Zrejme ale ide o pandemické PR. K môjmu veľkému prekvapeniu ani Nemecko, ani Francúzsko, ani Rakúsko nemali na hraniciach nikoho. Prešiel som bez zastavenia. Len raz ma kontroloval švajčiarsky colník. Colník, nie hraničiar. A nepýtal sa, v ktorých rizikových oblastiach som sa zdržiaval. Len či mám pri sebe „tovary“.





Najnovšie autorské články