Kremeľ pred voľbami správne odhadol stav ruskej spoločnosti a pomohol si pofidérnym elektronickým hlasovaním. Kombinácia štátnej represie a apatie bežných Rusov umožnila Vladimirovi Putinovi to, čo sa Alexandrovi Lukašenkovi tvrdo vypomstilo.

Víkendové voľby do ruskej Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, vyhrala vládna strana Jednotné Rusko. Podľa oficiálnych výsledkov podporilo stranu ruského prezidenta Vladimira Putina až 49,82 percenta voličov. Druhou najsilnejšou stranou v parlamente sa už tradične stala Komunistická strana Ruskej federácie, za ktorú hlasovalo 18,93 percenta Rusov. So 7,55 percenta hlasov nasledovala Liberálne demokratická strana Vladimira Žirinovského. Tesne za ňou so 7,46 percenta sa umiestnilo Spravodlivé Rusko.

Do dolnej komory ruského parlamentu sa vďaka podpore 5,32 percenta voličov dostala aj liberálna strana Noví ľudia, ktorá je súčasťou Všeruského ľudového frontu. Ten v roku 2011 založil vtedajší premiér Vladimir Putin. Deväť ďalších politických subjektov získalo dokopy 12 percent hlasov, no nepodarilo sa im prekonať volebné kvórum a do parlamentu sa nedostali.

Voľby poslancov ruskej štátnej dumy sú zmiešané – polovica z nich je volená pomerným systémom tak, ako je to napríklad na Slovensku, kým druhú polovicu si voliči vyberú väčšinovým systémom v jednomandátových volebných okrskoch. Keďže Jednotné Rusko zároveň vyhralo aj 198 mandátov z celkového počtu 225 v jednomandátových volebných okrskoch, udrží si v ruskej dume doterajšiu ústavnú väčšinu. Sčítaním mandátov získaných pomocou pomerného volebného systému a väčšinového volebného systému sa vládnej strane podarilo získať viac než 300 z celkového počtu 450 kresiel.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.