Ruské voľby boli podľa expertov sfalšované. Prečo tam nehrozí bieloruský scenár?

Členky volebnej komisie zrátavajú hlasy po uzatvorení volebných miestností po skončení parlamentných volieb v Rusku v nedeľu 19. septembra 2021. Foto: TASR/AP

Kremeľ pred voľbami správne odhadol stav ruskej spoločnosti a pomohol si pofidérnym elektronickým hlasovaním. Kombinácia štátnej represie a apatie bežných Rusov umožnila Vladimirovi Putinovi to, čo sa Alexandrovi Lukašenkovi tvrdo vypomstilo.

Víkendové voľby do ruskej Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, vyhrala vládna strana Jednotné Rusko. Podľa oficiálnych výsledkov podporilo stranu ruského prezidenta Vladimira Putina až 49,82 percenta voličov. Druhou najsilnejšou stranou v parlamente sa už tradične stala Komunistická strana Ruskej federácie, za ktorú hlasovalo 18,93 percenta Rusov. So 7,55 percenta hlasov nasledovala Liberálne demokratická strana Vladimira Žirinovského. Tesne za ňou so 7,46 percenta sa umiestnilo Spravodlivé Rusko.

Do dolnej komory ruského parlamentu sa vďaka podpore 5,32 percenta voličov dostala aj liberálna strana Noví ľudia, ktorá je súčasťou Všeruského ľudového frontu. Ten v roku 2011 založil vtedajší premiér Vladimir Putin. Deväť ďalších politických subjektov získalo dokopy 12 percent hlasov, no nepodarilo sa im prekonať volebné kvórum a do parlamentu sa nedostali.

Voľby poslancov ruskej štátnej dumy sú zmiešané – polovica z nich je volená pomerným systémom tak, ako je to napríklad na Slovensku, kým druhú polovicu si voliči vyberú väčšinovým systémom v jednomandátových volebných okrskoch. Keďže Jednotné Rusko zároveň vyhralo aj 198 mandátov z celkového počtu 225 v jednomandátových volebných okrskoch, udrží si v ruskej dume doterajšiu ústavnú väčšinu. Sčítaním mandátov získaných pomocou pomerného volebného systému a väčšinového volebného systému sa vládnej strane podarilo získať viac než 300 z celkového počtu 450 kresiel.

Ukradnuté víťazstvo komunistov?

Ruskí komunisti dosiahli najlepší volebný výsledok za ostatných 20 rokov, a upevnili tak svoju pozíciu druhej najsilnejšej strany v štáte. Podľa experta Paula Robinsona z Ottawskej univerzity v Kanade sa tak opäť potvrdilo, že keď sú Rusi nespokojní s vládou, obracajú sa primárne ku komunistom. Ide podľa jeho názoru o varovný signál pre tých politikov na Západe, ktorí očakávajú, že po prípadnom páde Putinovho režimu by sa v Rusku objavila prozápadná a priateľská vláda.

Do úvahy však treba v tejto súvislosti brať aj skutočnosť, že komunisti patria do takzvanej systémovej opozície, ktorá síce oficiálne nie je v koalícii s Jednotným Ruskom, no pri všetkých kľúčových hlasovaniach ho podporuje. Naopak, stranám takzvanej nesystémovej opozície a ich predstaviteľom Kremeľ účasť vo voľbách v praxi do značnej miery znemožnil.

Robinson, ako aj mnohí iní analytici, varuje, že oficiálne výsledky volieb vo viacerých ohľadoch nemusia zodpovedať realite, pričom ich víťazom sa v skutočnosti mohli stať práve komunisti. Ako zdôrazňuje, Jednotné Rusko malo podľa prieskumov okolo 35 percentnú podporu.

Hoci platí, že nerozhodnutí voliči sa historicky v prevažnej miere nakoniec priklonili k vládnej strane, tento fenomén by im nemal pridať viac než 5 percent. Takmer 50 percent preto podľa jeho názoru odporuje štatistickým modelom aj minulej empirickej skúsenosti a podporuje tézu o masívnom falšovaní volebného výsledku.

Ústredná volebná komisia pritom bola nútená neuznať výsledky z väčšieho množstva volebných miestností, kde kamery dokázateľne zaznamenali ich masívne falšovanie. Podľa experta je otázne, pri akom množstve volebných miestností k takémuto falšovaniu došlo, no nebolo dokázané.

Elektronické hlasovanie 1.0

Najväčším problémom však bolo podľa všetkého online hlasovanie, ktoré ruským voličom Kremeľ umožnil v daných voľbách po prvý raz. Na základe oficiálnych výsledkov totiž dalo nepomerne viac voličov hlas Jednotnému Rusku online než prostredníctvom volebných miestností. Najmä v Moskve výsledky elektronického hlasovania meškali až niekoľko hodín, pričom až do ich zverejnenia v takmer všetkých okrskoch viedli opoziční kandidáti. Po ich zverejnení všade náhle zvíťazili kandidáti vládnej strany.

Podľa moskovskej volebnej komisie bolo meškanie spôsobené viacerými faktormi. Online hlasovanie bolo tohtoročnou novinkou a využili ho mnohí voliči. Systém im umožňoval voľbu meniť. Robinson v tejto súvislosti pripustil, že rôzne kategórie voličov môžu uprednostňovať rôzne typy hlasovania. Ako príklad uviedol minuloročné prezidentské voľby v Spojených štátoch, kde vo viacerých okrskoch do zverejnenia výsledkov hlasovania poštou viedol Donald Trump. Až 80 percent hlasov z poštového hlasovania však nakoniec získal jeho oponent Joe Biden, ktorý napokon voľby vyhral. Viacerí odporcovia Jednotného Ruska nemuseli podľa kanadského experta veriť online hlasovaniu, a dali preto prednosť klasickému odovzdaniu hlasov vo volebných miestnostiach.

https://twitter.com/k_sonin/status/1439888278111596544
Výsledky volieb v jednomandátových okrskoch v Moskve pred (vľavo) a po (vpravo) zverejnení výsledkov online hlasovania. Kandidáti opozície mali sú zelenou farbou, kandidáti vládnej strany Jednotné Rusko modrou. Zdroj: Twitter.

Robinson však zároveň pripustil, že online hlasovanie dalo vláde skutočne do rúk silný nástroj falšovania volieb. S týmto názorom sa stotožňujú mnohí experti. „Elektronické hlasovanie je absolútne zlo – čierna urna, ktorú nikto nekontroluje,“ vyhlásil v tejto súvislosti ruský štatistik Sergej Špilkin. Zamestnanci volebnej komisie mohli podľa jeho slov na základe dostupných údajov sfalšovať až polovicu hlasov.

Nahráva tomu podľa neho aj skutočnosť, že ruská ústredná volebná komisia zámerne zatajila štatistické informácie od nezávislých analytikov a zakódovala údaje zverejnené na svojom webe, aby ich výskumníci nemohli automaticky sťahovať. Údaje o hlasovaní, ktoré sú teraz k dispozícii od komisie, sú „šifrované“, čo znamená, že akékoľvek čísla skopírované z webovej stránky sa pri vložení do externých dokumentov alebo tabuliek zobrazia ako abecedný kód a náhodne vybrané znaky.

Prečo sa nekoná bieloruský scenár?

Komunisti, ktorí by podľa niektorých odhadov mohli prísť až o pätinu kresiel, ktoré by získali pri regulárnej voľbách, zorganizovali ešte v pondelok na Puškinovom námestí v Moskve protest. Hoci naň nemali povolenie, aj tak podujatie zorganizovali ako stretnutie s voličmi. Na proteste sa zúčastnilo len okolo dvesto osôb vrátane novinárov.

Napriek tomu, že vládna strana podľa mnohých expertov aj Rusov voľby zmanipulovala, nič nenasvedčuje tomu, že by sa v Rusku mohol zopakovať bieloruský scenár. Dokazuje to, že Jednotné Rusko výsledok volieb nesfalšovalo a takmer 50 percent získaných hlasov reflektuje jeho skutočnú podporu u voličov? Nie nutne.

Už pred voľbami analytici upozorňovali, že situácia v Rusku sa od tej v Bielorusku značne líši.

Napríklad Mark Galeotti z britského think tanku RUSI napísal, že Kremeľ represiami oslabil a zdecimoval nesystémovú opozíciu ešte pred samotnými voľbami. „Nemusí ich falšovať takým očividným až nehoráznym spôsobom.“ Najväčším omylom bieloruského lídra Alexandra Lukašenka bola podľa autora „jeho predstava, že môže bez predchádzajúcej prípravy len tak oznámiť nepravdepodobný a pre mnohých voličov až urážlivý výsledok volieb“.

Spojenectvo politických technológov prezidentskej administratívy s bezpečnostnými a spravodajskými službami v kombinácii s efektívnym nastavením jednomandátových volebných okresov umožňuje podľa analytika ruskej vláde čo najviac zúžiť medzeru medzi reálnymi a oficiálne vyhlásenými výsledkami volieb.

Ben Aris, expert BNE IntelliNews, v tejto súvislosti pripomína, že podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky klesla ochota Rusov zúčastniť sa na protestoch od začiatku roka 2021 na polovicu. Zároveň je dlhodobo nízky všeobecný záujem o protestné hnutia. Aris tvrdí, že priemerný Rus sa momentálne viac obáva straty relatívneho komfortu, ktorý dosiahol v nultých rokoch, než aby sa zmenou vlády pokúšal o jeho ďalšie riskantné zvýšenie. Paralelne s tým svoju rohu zohral podľa experta aj tvrdý postup Kremľa voči demonštrantom a nesystémovej opozícii v ostatných mesiacoch.

„Absencia protestov znamená odobrenie výsledku volieb. Kremeľ správne odhadol, že môže sfalšovať výsledky s tým, že kombinácia apatie a represií utlmí aj ten malý zvyšok revolučného ducha, ktorý v Rusoch ešte zostal,“ zhodnotil situáciu Aris.


Ďalšie články