Prvé tri strany v prieskumoch sa od seba takmer nelíšia. O stave nemeckej politiky a kuloároch píše Daniel Kaiser.

Nemci idú 26. septembra voliť. O priazeň voličov sa v spolkovej republike uchádzajú tu tri väčšie zoskupenia, ktoré kandidujú s takmer zameniteľným programom, a o všetkom rozhoduje dojem, aký dokáže vzbudiť ten-ktorý líder. Nemeckú veľkú trojku predstavujú Zelení (17 percent), Únia (CDU a CSU, 22 percent) a sociálnodemokratická strana (SPD, 25 percent; údaje pochádzajú z politického barometra televízie ZDF zverejneného v sobotu 11. septembra). Doteraz vládnuca veľká koalícia CDU a SPD by s takým výsledkom mohla pokračovať, hoci s veľmi tesnou väčšinou a v prehodenom poradí. Kancelárom by bol líder SPD, doterajší vicekancelár Olaf Scholz. Zelení sa už štvrť roka nachádzajú na zostupe do druhej ligy, do tej prvej ich tu radíme preto, že posledné dva roky, až do tohtoročnej jari, v prieskumoch viedli. A už roky sú smerodajnou stranou, určujú agendu, takže Nemecku do istej miery vládnu aj z opozície.

Viac než 40 percent Nemcov pritom krátko pred voľbami nevie, koho voliť, prípadne či k voľbám vôbec ísť. Človek pri pohľade na programy prvej trojky ešte ľahšie dôjde k záveru, že konečné poradie na prvých troch miestach nie je podstatné. V kľúčových témach sa traja uchádzači o vládu nad Nemeckom takmer nelíšia.

Líši sa v rôznej miere zvyšok politickej scény, ktorý si však rozdelí len tretinu hlasov a bude rád. Dve strany napravo od mainstreamu, liberálne FDP a národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AFD), sú v preferenciách obe plus-mínus 11 percent. Postkomunisti (Die Linke) so šiestimi percentami na celoštátnej úrovni, avšak s istotou niekoľkých priamych mandátov z východonemeckých okrskov preniknú aj do Bundestagu. Postkomunisti sú trochu mimo salónov hlavne pre svoj pôvod, politicky ich nájdeme na ľavom okraji hlavného prúdu, ale stále ešte vnútri. Aj dedičia Ericha Honeckera dnes podporujú veľkorysú migračnú politiku, klimatické zákony a posledný rok a pol lockdown.

Linke má istú, hoci skôr nízku šancu na účasť v spolkovej vláde. To by pre ňu bol v zjednotenom Nemecku prielom. Keď to v prieskumoch nedávno ešte vychádzalo na ľavicovú väčšinu červená-červená-zelená, špičky SPD účasť postkomunistov vo svojej vláde nedementovali. Jedinou stranou mimo mainstream je AFD, o ktorej mainstream vecne nesprávne tvrdí, že strana stojí mimo ústavu.

Alternatíva po raketovom nástupe už niekoľko rokov stagnuje a jej volebný potenciál konštantne zostáva pod 20 percentami. Tejto kométe nemeckej politiky sa vypomstil úspech v jednotlivých spolkových krajinách bývalej NDR. Zemské organizácie v Sasku a Durínsku viedli, respektíve vedú, dvaja muži s historicky preukázanými stykmi s fašizoidnou scénou. Niektorí predstavitelia Alternatívy súkromne špekulujú, že obidvoch pánov (Björn Höcke a Andreas Kalbitz) do strany nasadila kontrarozviedka, čo nie je tak paranoidné, ako to na prvé počutie môže znieť. Skutočne neonacistickú stranu NPD súd pred niekoľkými rokmi odmietol zakázať po tom, čo vyšlo najavo, že stranícke vedenie je do vysokého stupňa prestúpené agentmi kontrarozviedky. Na druhej strane obľuba ľudí ako Höcke v straníckej základni AfD je nefalšovaná a znepokojujúca.

Výsledkom je nezanedbateľná časť verejnosti, ktorá je politicky doprava, nie je nacionalistická a cíti sa neobslúžená. Prieskum agentúry INSA pre magazín Tichys Einblick pred pol rokom ukázal, že až 25 percent Nemcov by rado hlasovalo pre dnes neexistujúcu občiansku stranu umiestnenú kdesi medzi Alternatívou a CDU.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.