Liberáli chcú zdravotníkov pokutovať za šírenie informácií v rozpore s vedou

Zdravotníci aj zdravotnícke komory sa majú zdržať šírenia informácií a názorov, ktoré sú v rozpore s aktuálnymi poznatkami vedy o chorobách a ich liečbe. Píše sa o tom v návrhu zákona, ktorý je plodom spolupráce medzi poslancami SaS a odídencom zo strany Za ľudí Jánom Benčíkom. Súčasťou návrhu, ktorý má byť predložený na najbližšej koaličnej rade, sú aj pokuty.

Pod návrhom, ktorým by sa doplnil zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, sú podpísaní poslanci Jana Bittó Cigániková, Ondrej Dostál a Ján Benčík. Všetci z poslaneckého klubu SaS.

Benčík sa k saskárom v parlamente pridal spolu s ďalšími poslancami okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, keď po rozkole s predsedníčkou Veronikou Remišovou opustili poslanecký klub strany Za ľudí.

Predkladatelia v návrhu, ktorý má redakcia k dispozícii, konštatujú, že zdravotnícki pracovníci v spoločnosti požívajú značnú autoritu, pokiaľ ide o šírenie informácií a názorov o chorobách. Preto by mali šíriť len vedecky overené informácie, a to pod hrozbou pokút.

„Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť povinnosť zdravotníckeho pracovníka zdržať sa verejného šírenia informácií a názorov, ktoré sú v rozpore s aktuálnymi poznatkami vedy o chorobách, ich diagnostike a liečbe a sú spôsobilé negatívne ovplyvniť verejné zdravie alebo zdravie jednotlivcov,“ píše sa v dôvodovej správe.

Zmena zákona má umožniť príslušným zdravotníckym komorám ukladanie pokút zdravotníkom do výšky 663 eur. Komora môže zase dostať pokutu od ministerstva zdravotníctva za nečinnosť v takýchto prípadoch, a to až do 2 000 eur.

Súvislosť s covidom

Návrh zákona, ako poslanci SaS priznávajú, súvisí s pandémiou COVID-19. Práve pri tomto ochorení však existuje v prípade návrhu niekoľko háčikov. Vedecké autority svoje odporúčania totiž neraz prehodnocovali a doteraz sú si neisté mnohými odpoveďami.

Spomeňme napríklad ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) spočiatku tvrdila, že ľudia, ktorí sa nestarajú o chorých alebo nie sú pozitívni na covid, nemusia nosiť rúška. Podobne to bolo v prípade úniku covidu z čínskeho laboratória. Aj to bola len konšpirácia, z ktorej sa časom stala možná príčina pandémie. Samotný šéf WHO Tedros Ghebreyesus v lete povedal, že bolo predčasné túto možnosť vylúčiť.

Vedecké informácie ohľadne covidu sú v porovnaní s inými ochoreniami zatiaľ strohé. Už dnes je známych najmenej osem rôznych mutácií koronavírusu, ktorý spôsobuje COVID-19, čo poznávanie ešte väčšmi komplikuje. Nie je preto stále jasná ani hranica protilátok v krvi, ktorá by zaručovala imunitu proti covidu. Otázka, či bude potrebné každoročné štepenie proti covidu, tak tiež zostáva nezodpovedaná.

Zneužívajú postavenie

Poslanci v predkladanom návrhu tvrdia, že niektorí zdravotníci zneužívajú svoje postavanie aj na šírenie takých názorov, ktoré nie sú práve v súlade s vedecky preukázanými faktami.

„Nielen pandémia COVID-19 ukázala, že neraz toto svoje postavenie zneužívajú na šírenie informácií a názorov, ktoré sú v hrubom rozpore s aktuálnymi poznatkami vedy, čím ohrozujú verejné zdravie a zdravie jednotlivcov,“ píše sa v návrhu.

Podľa trojice predkladateľov nemôže byť sloboda prejavu zdravotníckeho pracovníka absolútna, ale mala by byť limitovaná odbornosťou. Poslanci argumentujú tým, že práve vďaka odbornosti požívajú zvýšenú autoritu v spoločnosti a majú ako zdravotnícki pracovníci profesijnú zodpovednosť za verejné zdravie a zdravie jednotlivcov.

Súčasné mechanizmy na zastavenie šírenia informácií a názorov, ktoré sú v rozpore s vedou, považujú poslanci za neefektívne.

Poslankyne a šéfky parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jany Bittó Cigánikovej (SaS) sa Štandard pýtal, či predpokladá priechodnosť návrhu v koalícii i na to, či sa neobáva, že návrh bude kontraproduktívny a povedie iba k väčšej skepse voči covidu. Chceli sme vedieť aj to, ktoré informácie by mali byť zákonom uznávané ako vedecky aktuálne a či má ísť len o tie z karentovaných vedeckých časopisov. Poslankyňa do uzávierky neodpovedala.