Lekárom praskli nervy: Sme pripravení dávať výpovede

Slovenské zdravotníctvo je v zlom stave, riešenia chýbajú, situácia sa vyhrocuje, sme pripravení dávať výpovede. Tak znie utorňajší odkaz nemocničných lekárov slovenskej vláde.

Situácia v slovenských nemocniciach sa vyhrotila do štádia, keď lekári odmietajú akceptovať nečinnosť vlády v tomto sektore. Úpadok, najlepšie viditeľný v odchode zdravotníkov, ešte zrýchlila pandémia.

Od začiatku januára tohto roka do 3. septembra odišlo zo systému zdravotníctva 772 sestier a pôrodných asistentiek. V krajinách Európskej únie je priemerný počet sestier na tisíc obyvateľov 8,4, na Slovensku je to 5,7.

Ak by sme chceli dosiahnuť porovnateľný priemerný počet sestier ako v Únii, potrebovali by sme ich 46-tisíc. Na Slovensku momentálne pracuje 31 309 zdravotných sestier. „Chýba teda viac ako 14-tisíc sestier,” uviedla Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

Takmer 5 300 sestier je vo veku nad 60 rokov. Môžu teda využiť možnosť predčasných dôchodkov.

Počet lekárov? Neznámy

Presný počet lekárov, ktorí odišli do dôchodku, nie je známy. Tieto údaje vraj nemá ani samo ministerstvo. Lekárske odborové združenie (LOZ) tvrdí, že nemocnice nedodržiavajú personálne normatívy stanovené rezortom.

V tejto veci podalo odborové združenie aj podnet na inšpekciu. Tá o výsledku odmietla informovať. Personálny podstav pritom dokázateľne zvyšuje úmrtnosť na oddeleniach. Lekári necítia podporu zo strany vlády ani súčasného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO).

„Máme tretiu vlnu covidu, nemocnice budú preplnené a zas budú stáť len na našich nadčasoch a vôli pracovať do hlbokej únavy. Nebudeme pacientom vysvetľovať, že im nedokážeme poskytnúť primeranú starostlivosť,“ zhodli sa zdravotníci.

V nemocniciach je k dnešnému dňu hospitalizovaných 438 pacientov s potvrdeným alebo s podozrením na COVID-19. Podľa odborníkov dokážu nemocnice optimálne fungovať, ak počet covidových pacientov nepresiahne päťsto.

Reforma nemocníc nie je všeliek, pacienti nezmiznú

Ministerstvo zdravotníctva aktuálne rieši reformu nemocníc. Slovensko na ňu z plánu obnovy dostane približne jednu miliardu eur. Reforma má niektoré nemocnice transformovať na nižšiu komunitnú úroveň, kde sa bude poskytovať najmä doliečovacia starostlivosť.

Tamojší špecialisti by v takom prípade prišli o prácu. Niektorí lekári preto odchádzajú do susedných štátov, ktoré zdravotníkom počas pandémie poskytli štedré odmeny a zvýšili im platy. To situáciu vyhrocuje.

Reforma podľa odborárov nerieši situáciu. Problémom nie je priveľa oddelení, ale primálo lekárov. Personálny stav nemocníc je však naďalej v úzadí, pričom poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje najviac.

„Žiadna reforma sa nemôže vykonať bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu. Debata o rušení nemocníc môže nastať až po tom, čo sa podarí systém zabezpečiť fungujúcimi obvodnými ambulanciami. Bez toho ide o hazard s pacientmi,“ povedal predseda LOZ Peter Visolajský.

Bez nadčasov lekárov padne systém

Limity nadčasov sú zo zákona u lekárov vyššie než pri iných zamestnaniach, napriek tomu ich nemocnice každoročne prekročia. Lekári preto každoročne dobrovoľne podpisujú súhlas s viac nadčasmi, ako im stanovuje zákon.

Tentokrát si však lekári buchli do stola – dobrovoľný súhlas o vyššom limite nadčasov po novom dávať nechcú. Ministerstvo to podľa ich názoru zneužíva a nesnaží sa prijať dostatočný počet nových lekárov.

„Bez súhlasu lekárov s vyšším počtom odpracovaných hodín sa slovenské zdravotníctvo zrúti. Je to stav, ktorý potrebujeme vidieť?“ pýta sa rečnícky lekár Miroslav Mendel.

Zvýšenie miezd je zásadným krokom

Udržať lekárov v systéme a prilákať nových navrhujú aj zvýšením miezd. Slovenskí lekári by mali zarábať toľko ako lekári v susedných štátoch, inak im nebudeme pri náboroch konkurencieschopní.

Lekári žiadajú, aby sa neatestovanému lekárovi priznala základná zložka mzdy vo výške 1,7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a atestovanému lekárovi základná zložka mzdy vo výške 2,5-násobku priemernej mzdy.

„Otázka už nestojí tak, či si lekári alebo sestry zaslúžia, alebo nezaslúžia zvýšenie miezd, ale či budeme, alebo nebudeme mať lekárov a sestry,“ skonštatoval Mendel.

Medzi lekármi z nemocničných oddelení sa šíri deklarácia. Obsahuje osem bodov – návrhov lekárov na zlepšenie celkového stavu slovenského zdravotníctva. Žiadajú, aby zdravotné poisťovne pokryli nemocniciam všetky náklady na zdravotnú starostlivosť o pacienta, chcú zvýšenie počtu zdravotníckeho personálu či reformu vzdelávania lekárov.

Deklaráciu už vraj podpísala rozhodujúca časť lekárov. „Bez týchto lekárov by slovenské zdravotníctvo nedokázalo fungovať,“ priblížil Visolajský.