Len sám zákon zázračne nezmení kvalitu vzdelávania, navyše ak sa jeho zásadné prepracovanie nechystá. Zákon je však základom nastolenia slušnej vzdelávacej kultúry, ktorá nám úplne chýba. Trpieť budeme zrejme ešte poriadne dlho. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by to malo byť inak.

Určite existuje nespočetné množstvo kritérií, podľa ktorých sa púšťame do debát, čo robí vzdelávací systém kvalitný alebo dobre nastavený. Nemusíme ich menovať, každému isto napadá hneď viacero a pokus o ich zoznam by mohol zaplniť niekoľko strán. Lepšie sa však dá uvažovať o potenciáli zlepšovania kvality vzdelávania, ktorý má svoje nevyhnutné podmienky a v rámci ktorých môžeme snívať o zvyšovaní kvality len do tej miery, ako dobre sú tieto podmienky nastavené a vytvorené.

Jednou z kľúčových podmienok, aby sme vzdelávanie dokázali vôbec rozumne uchopiť, ovládať a dokonca zlepšovať, je školský zákon. Vo všeobecnosti je to vlastne spoločenská zmluva, ktorá by mala hovoriť, čo od vzdelávania máme chcieť, čo má vzdelávanie poskytnúť a za akých okolností a podmienok tieto očakávania naplníme.

Školský zákon by teda mal byť dosť jasnou a regulatívne funkčnou odpoveďou na uvedené otázky. Lebo ako celok v konečnom dôsledku poskytuje obraz o tom, či ako krajina máme v týchto veciach skutočne jasno a či naozaj vieme, čo od vzdelávania a školského systému vlastne očakávame.

Zákon bez odpovedí na základné otázky

Náš školský zákon nesúci názov Zákon o výchove a vzdelávaní je skutočne dlhý text s veľkou náložou paragrafov, odsekov a konkrétnych bodov. Je akoby dôkazom prepracovanosti regulácií a signálom snahy mať vzdelávanie pod starostlivou štátnou kontrolou. Najnovší zákon pochádza z roku 2008, bol vraj reformný a jeho novely až do súčasnosti mali či chceli vylepšovať dizajn vzdelávacieho systému, alebo uplatňovať či meniť jeho detaily, aby sme tento systém rozvíjali a kráčali krok za krokom ku kvalitnejšiemu a modernejšiemu vzdelávaniu. Na to, či a ako sa nám to darí, má nepochybne každý svoju odpoveď.

Tá moja je, že nám to, jednoducho, nejde. A jednou z veľkých príčin je, že tento školský zákon, spolu so všetkými novelami, ktoré sa dosiaľ vykonali, vrátane tej, ktorá je v hre aj teraz, vôbec nedáva odpoveď na tie najzákladnejšie otázky. Pritom by ako spoločenská zmluva o vzdelávaní takéto odpovede mal dať.

Inak povedané, školský zákon je nastavený v úplnom nevedomí o tom, čo je vlastne vzdelávanie a k čomu má celý vzdelávací systém skutočne smerovať. Nespočetnými paragrafmi tak regulujeme obrovský moloch inštitucionálneho systému, upravujeme vzťahy jeho parciálnych súčastí a jednotlivostí, vkladáme ich do rôznych foriem a figúr, a to bez toho, aby bolo celkom jasné, aký to má zmysel, záväzný cieľ a ako má vyzerať jasný obsah. A tak systém síce formálne funguje, je regulovaný, ale čo sa má v ňom reálne odohrávať a prečo to tak má byť, ostáva v rovine čistých intuícií a prebleskuje len vďaka uchovanej kultúrnej pamäti.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.