Jednotné Rusko vyhralo voľby. Druhí komunisti výsledky neuznali

Vládna strana Jednotné Rusko získala podľa predbežných výsledkov takmer polovicu hlasov voličov. Hoci vyhrala, zrejme príde o dvojtretinovú väčšinu potrebnú na ústavné zmeny. Na druhom mieste skončili komunisti. Ich líder v Moskve výsledky neuznal a vyzval ľudí na diskusiu. Do centra Moskvy sa stiahli policajné posily.

Vládnúca strana Jednotné Rusko na základe predbežných výsledkov získala v parlamentných voľbách viac ako 49 percenta hlasov a obhájila parlamentnú väčšinu, informovali v pondelok agentúry Reuters a TASS.

Strana Jednotné Rusko bude mať v Štátnej dume, dolnej komore federálneho parlamentu, jednoduchú väčšinu. Z predbežných čiastkových výsledkov vyplýva, že v parlamente by mala obsadiť viac ako 240 zo 450 kresiel.

Ústredná volebná komisia (ÚVK) oznámila, že po sčítaní 85 percent všetkých hlasov získalo Jednotné Rusko podporu 49,76 percenta voličov. Za ňou nasleduje Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) s 19,61 percenta hlasov.

Tretie miesto by malo patriť Liberálnodemokratickej strane Ruska (7,53 percenta), štvrtá je podľa predbežných výsledkov strana Spravodlivé Rusko-Patrioti-Za pravdu so 7,34 percenta hlasov a piaty subjekt Noví ľudia (5,31 percent).

Týchto päť strán by malo dosiahnuť hranicu piatich percent potrebnú na vstup do parlamentu, pripomína TASS.

Putinovci prišli o kreslá

Jednotné Rusko obhájilo svoju parlamentnú väčšinu, hoci zaznamenalo viac ako desaťpercentnú stratu v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, píše Reuters. Vo voľbách v roku 2016 táto strana, ktorá podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina, získala vyše 54 percent hlasov.

Stratu podpory podľa Reuters spôsobili aj problémy spojené so stagnujúcou kvalitou života v Rusku a obvinenia z korupcie zo strany uväzneného opozičného politika Alexeja Navaľného.

Voľby sa konali v dňoch 17. – 19. septembra. Obyvatelia si volili poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve konali doplňujúce voľby do mestskej Dumy.

Komunisti výsledok neuznali

Líder moskovskej organizácie Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) Valerij Raškin na sociálnej sieti Facebook napísal, že výsledky volieb v Moskve neakceptuje. Vyzval občanov, aby prišli na Puškinovo námestie na verejnú diskusiu o výsledkoch volieb.

Viaceré ruské spravodajské weby informovali, že do centra Moskvy boli stiahnuté policajné posily. Časť Puškinovho námestia je ohradená zátarasami a v blízkosti sú odstavené vozidlá, akými zvyčajne zabezpečujú prevoz zadržaných na policajné stanice. Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Moskvy.

Komunistická strana informovala o plánoch usporiadať v Moskve verejné zhromaždenia v dňoch 20., 25. septembra a 3. októbra. Úrady hlavného mesta už uviedli, že kvôli pandémii tieto zhromaždenia nepovolia.

Voľby o popularite prezidenta

Oproti roku 2011 pravdepodobne po tohtoročných ruských voľbách netreba ani v prípade vážnejších manipulácií s ich výsledkom očakávať žiadne masovejšie protesty. Krajina napriek tomu nie je diktatúrou a voľby zohrávajú v jeho politickom systéme aj naďalej dôležitú úlohu. Aj také sú pohľady nezávislých expertov, píše v Štandarde Tomáš Baranec.

Ruský expert Andrej Kolesnikov nepredpokladá, že parlamentné voľby môžu v Rusku niečo zásadné zmeniť, no zdôrazňuje, že plnia dôležitú funkciu. Voľby v Rusku podľa jeho slov momentálne neplnia úlohu prostriedku na výmenu vlád alebo aspoň kádrov. Sú skôr hlasovaním o dôvere prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho vláde.

Obe tieto skutočnosti viedli k dvom extrémnym a protichodným pohľadom na tohtoročné voľby. Podľa prvého z nich represie namierené voči nesystémovej opozícii v kombinácii s rekordne nízkou podporou Jednotného Ruska znamenajú, že Kremeľ sa skutočne bojí a práve prebiehajúce voľby by ho mohli prinajmenšom pripraviť o značnú časť legitimity. Zástancovia druhého pohľadu, naopak, argumentujú, že vzhľadom na rozsah represií, ktoré zasiahli veľkú časť opozície, voľby strácajú akýkoľvek praktický zmysel.

(tasr, haj)