Dnes si svet pripomína Medzinárodný deň ľudských práv, napríklad protestmi v Pakistane a vatikánskym stretnutím o kríze v Iraku a Sýrii. Ľudskoprávna situácia sa pre koronavírus skôr zhoršila a stále existujú mnohé konflikty, skupiny aj režimy, ktoré sú voči základným právam a slobodám nepriateľské.

Tohtoročná téma svetového dňa znie „Lepšie zotavenie – postaviť sa za ľudské práva“, čím Organizácia Spojených národov podčiarkuje, že „ľudské práva sú kľúčom obnovy“ sveta v súvise s globálnou pandémiou. Tá podľa organizácie prehĺbila chudobu, zvýraznila nerovnosti a diskrimináciu.

Dnes vrcholí aj kampaň OSN za odstránenie neprávostí voči ženám, ktorá sa začala 25. novembra, na Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Tento jav vrátane domáceho násilia počas globálnej pandémie alarmujúco narástol, čo dosvedčujú mnohé správy a organizácie. Už pred rozšírením koronavírusu však zakúšala fyzické násilnosti jedna z troch žien vo svete.

Neprávosti pokračujú napriek pozitívnym príkladom

„Bol to náročný rok, ale v roku 2020 sme toho mohli veľa osláviť. Napriek najťažším okolnostiam sa ľudia spojili, aby ukázali, že zmena je možná: písali listy, povzbudzovali k podpisovaniu petícií a bezpečne protestovali. A ak potrebujete ďalšie dôkazy, máme 41 inšpiratívnych príbehov, ktoré dokazujú, prečo ľudstvo nakoniec zvíťazí,“ nadchlo sa globálne hnutie Amnesty International v predvečer tohto sviatku.

Vysoká komisárka pre ľudské práva Michelle Bacheletová konštatovala, že vírus COVID-19 „je naďalej výzvou pre naše spoločnosti a pre nás samých“ a „predstavuje kolosálnu skúšku pre líderstvo a ľudstvo“. Podľa nej „je kľúčové, aby sme sa zastávali ľudských práv každého a všade“.

Lídrom v porušovaní práv je podľa americkej organizácie Human Rights Watch Čína. Vo svojej správe upozornila, že východoázijská krajina „vytvorila Orwellovský, vysoko technický štátny dozor a sofistikovanú internetovú cenzúru“. Jej vláda sa „snaží podkopávať medzinárodné inštitúcie“ chrániace tieto práva. Čínska vláda zároveň „zastrašuje cudzie vlády“ a trvá na tom, aby ju podporovali na svetových fórach a aby „sa spojili v jej útokoch na medzinárodný systém ľudských práv“. Podľa organizácie takto „Peking metodicky buduje sieť servilných štátov, ktoré sú závislé na jej pomoci alebo obchode s ňou“.

Michelle Bacheletová v Ríme. Foto: Bohumil Petrík/CNA

„Čierny deň ľudských práv“ pre kresťanov a veriacich

Rastú tiež vládne obmedzenia týkajúce sa náboženstva: dosiahli najvyššiu mediánovú (stredovú) úroveň za posledných desať rokov. Kresťanstvo najviac prenasledujú a sužujú spomedzi všetkých náboženstiev a to v 145 štátoch. Veľké až veľmi veľké vládne obmedzenia náboženstiev zaznamenali v 56 štátoch sveta a najviac z nich bolo v Číne. Vyplýva to z údajov za rok 2018, ktorý na jeseň zverejnil americký výskumný inštitút Pew Research Center.

Perzekúcia kresťanov sa zvýšila na viac než štvrť miliardy týchto ľudí a niekoľkonásobne narástli útoky na kostoly a iné kresťanské budovy. Informovala o tom organizácia Open Doors.

Dnešok je „Čierny deň ľudských práv“ pre náboženské menšiny v Pakistane, ktoré si ho pripomínajú ohláseným protestom. Demonštrujú proti stúpajúcemu počtu únosov dievčat a žien a ich nútenej konverzii na islamskú vieru, o čom sa vo svete mlčí.

Naopak v priemere sa náboženská sloboda vraj zlepšila podľa Komisie Spojených štátov o medzinárodnej náboženskej slobode. Jej výročná správa za rok 2019 však neberie do úvahy globálnu pandémiu a zdvihla výstražný prst najmä voči Číne, Indii, Rusku, Saudskej Arábii a Severnej Kórey.

Vo svojej novembrovej správe Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) zaznamenala rekordný počet „hate crimes“, teda zločinov z nenávisti, ktorých bolo takmer 7000 v jej členských štátoch. Štvrtina incidentov mala za cieľ židov, no tieto útoky sa zvýšili aj voči kresťanom, pričom nenávistné prejavy boli aj proti moslimom.

Vatikánsky hlas na Deň ľudských práv

Dnešok si pripomína taktiež Svätá stolica. Jej Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj organizuje videokonferenciu o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii s desiatkami účastníkov. Na jej začiatku sa prihovorí pápež František.

Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi, arcibiskup Paul Gallagher, na pôde OBSE začiatkom decembra zdôraznil, že pandémia väčšmi zasiahla ženy „osobitne v neformálnom sektore, kde tvoria väčšinu, kde chýbajú ekonomické bonusy a finančná ochrana a kde je osobná bezpečnosť v ohrození“.

Vatikánsky minister zahraničných vecí tiež zopakoval znepokojenie Svätej stolice z toho, že pre tvrdé a neraz necitlivé protipandemické opatrenia sa porušuje náboženská sloboda, keďže sa obmedzuje účasť na bohoslužbách.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.