V nedeľu o týždeň budú v Nemecku dôležité voľby. Dokončujeme prehľad nemeckej politickej scény veľkým profilom strany Alternatíva pre Nemecko.

Je to nepovšimnutý detail nemeckej kampane: Po 16 rokoch s kan­ce­lár­kou, ktorá v európskej politike bez nadšenia a vízie iba im­provizovala, zatiaľ nevieme, kto ju nahradí v úrade. Vieme ale, že nový kancelár bude eurohujer.

Dvaja najsľubnejší kandidáti na kancelára, sociálnodemokratický favorit Olaf Scholz a smoliar Armin Laschet z Únie, pre­sadzujú totiž prehlbovanie európskej integrácie. Aj keď strohý su­chár Scholz nemá talent na vznešené proeurópske ódy, explicitne na­zval dohodu o Fonde obnovy za „hamiltonovský moment“ Európskej únie. Teda za okamih, keď sa konfederácia štátov vznikom spoločných dlhov mení na federálny štát. A ešte dodal, že „cesta do fiškálnej únie je dobrou cestou pre bu­dúc­nosť Europy“. Najnovšie v kampani žiada „spoločné zaistenie pre európske poistenia pre prípad nezamestnanosti“ (tá slovná krkolomnosť nejde na vrub mojej slovenčiny). Scholz je stále úradujúcim spolkovým ministrom financií, takéto návrhy majú váhu.

No a Laschet, vášnivý lokálpatriot z Aachenu, obľúbenej rezidencie Karola Veľkého, nechal o sebe šíriť polovtipnú legendu, že je pria­mym potomkom Karola Veľkého a má skrz-naskrz eurofilný program. Najnovšie žiada vytvorenie európskeho FBI. Premiér Severného Porýnia-Vestfálska roz­práva po francúzsky, je neobvykle agilným držiteľom úradu s názvom „splnomocnenec Spolkovej republiky Nemecko pre kultúrne zá­le­žitosti v rámci zmluvy o francúzsko-nemeckej spolupráci“ a stre­tol už deväť krát francúzskeho prezidenta Macrona. Otvorene pod­po­ru­je víziu zjednotenia Európy, ktorú Macron načrtol v svojej sorbonnskej reči.

Z pohľadu Európy je teda relatívne jedno, či sa do úradu kancelára sťahuje Ham­burčan Scholz, alebo Aachenčan Laschet. Rozhodujúce bude skôr, s akými stranami bude víťaz koaličných rokovaní vládnuť. Čo sa týka samotných kandidátov, obaja chcú integráciu Európy hnať dopredu ako naposledy Helmut Kohl.

Poďme k tomu nepovšimnutému detailu. Natíska sa otázka, prečo z radikálne proeurópskej agendy dvoch (bývalých) nemeckých štátostrán výraznejšie neprofituje jediná protieurópska (vysvetlím nižšie) strana v Spolkovom sneme. Ba ešte viac, veď pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) ponúka voličom aj v ďalších dvoch oblastiach lákavú alternatívu: Kým obaja kandidáti idú v šľapajach Merkelovej vítacej politiky voči migrantom a podporujú prijatie ďaľších (teraz vraj naozajstných) utečencov z Afganistanu, AfD sľubuje veľkolepé vyhosťovanie. A kým obaja eurohujeri sú prirodzene spojení s lockdownovou koronapolitikou, AfD brúsi na opačnej strane a sľubuje bezbrehú slobodu bez opatrení.

Prečo teda jej protieurópska, protiimigračná a protilockdownová línia nenahráva AfD oveľa viac? Ako na Slovensku dobre viete, táto strana sa zrodila na odpore voči tragickej „pomoci Grécku“, pro­fi­to­va­la ako žiadna iná strana zo zlyhania nemeckého štátu počas mig­rač­nej krízy a v dobe koronovej je nekompromisne proti obmedzovaniu občianskych práv a povinnému očkovaniu. Čo teda robia modrí nemeckí populisti zle?

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.