Šaty robili človeka už pred vyše 120-tisíc rokmi, vedci našli dôkazy

Contrebandiers Archeológovia v jaskyni Contrebandiers na atlantickom pobreží Maroka. Foto: Facebook/Contrebandiers

Od antických tóg, cez viktoriánske korzety až po dnešné všadeprítomné tepláky, spôsob obliekania bol vždy súčasťou doby. Teraz prichádzajú vedci so zisteniami, že naši predkovia začali istú formu ošatenia používať už v hlbokej minulosti.

Dôkazy o tom, že ošatenie mali naši predkovia už pred 120 miléniami, našli vedci v jaskyni Contrebandiers na atlantickom pobreží Maroka. Objavili v nej kostené nástroje a kosti zvierat stiahnutých z kože a štúdia dokázala, že sú staršie, ako archeológovia pôvodne predpokladali.

„Naša štúdia je ďalšou položkou v dlhom zozname charakteristických znakov ľudského správania, ktoré sa začalo objavovať v archeologických údajoch z Afriky približne pred 100-tisíc rokmi,“ uviedla Emily Hallettová z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre výskum histórie ľudstva.

Podľa Hallettovej najnovšia štúdia podporuje názor, že prví anatomicky moderní ľudia v Afrike boli vynaliezaví a dokázali využívať dostupné zdroje.

Kože a látky sa v archeologických náleziskách starých vyše stotisíc rokov síce zväčša nezachovali, ale už predošlé výskumy, ktoré skúmali DNA vší, naznačili, že prvé ošatenie sa u ľudí objavilo už pred 170-tisíc rokmi.

Najnovšia štúdia vedcov z nemeckého inštitútu je ďalším kúskom skladačky, ktorý nahráva názorom, že istú formu oblečenia používali už prví ľudia moderného typu.

Tajomstvo kostí

Hallettová spomína, že zvieracie kosti začala študovať v roku 2012, pretože sa zaujímala o zloženie stravy prvých moderných ľudí. Chcela zistiť, či sa stravovacie návyky menili vplyvom zmien, ktoré priniesli kamenné nástroje.

Medzi 62 kosťami uloženými vo vrstvách datovaných 120-tisíc až 90-tisíc rokov do minulosti našla Hallettová a jej kolegovia také, ktoré boli viditeľne opracované na nástroje. Účel väčšiny z nich zostáva neznámy, ale výskumníci našli aj také, ktoré boli vytvarované ako špachtle používané pri odieraní tkanív z kože zvierat.

Vedci navyše objavili veľrybí zub, ktorý zrejme používali na štiepenie kamenia. Podľa Hallettovej mohli byť kostené nástroje vhodné práve na obrábanie kože pred ďalším použitím. V kombinácii s ďalšími vedeckými poznatkami to celé naznačuje, že používanie šiat prvými modernými ľuďmi je pravdepodobné.

Záhadou však zostáva, ako výsledné oblečenie mohlo vyzerať a či ho primárne používali na ochranu pred počasím alebo iba na symbolické účely.

Hallettová tvrdí, že európski neandertálci a ďalšie sesterské druhy, ktoré boli predchodcami moderných ľudí, používali šaty ešte oveľa skôr ako pred 120-tisíc rokmi. S tvrdením súhlasí aj expert na neandertálcov Matt Pope. Podľa neho nový výskum naznačuje, že Homo sapiens aj neandertálci vyrábali špecializované nástroje na spracovanie kože. Tú potom mohli používať na budovanie prístreškov či vakov.

„To, že sú tieto nástroje také staré, nám pomôže lepšie pochopiť pôvod technológií a ich výskyt v rôznych populáciách prvých ľudí,“ vysvetľuje Pope význam objavu.


Ďalšie články