Rázne obmedzenie hier, takých obľúbených v Číne, má dopadnúť najmä na najmladšiu generáciu. Ide o súčasť širšieho trendu zhutnenia spoločenskej kontroly, ktorý je pre éru prezidenta Si Ťin-pchinga príznačný. Paradoxne majú režimu pri kontrole pomáhať najnovšie technológie. V rozhovore sa k tejto téme vyjadrujúcu odborníci.

Čínsky režim sa rozhodol prísne regulovať správanie mladých ľudí na internete a tiež obsah, ktorý tam konzumujú. Drasticky – na tri hodiny týždenne – obmedzil čas, počas ktorého môžu čínski užívatelia hrať online hry, nakázal čínskym poskytovateľom pripojenia, aby zamedzili šíreniu "zženštilých mužov", snaží sa obmedzovať prejavy kultu celebrít, dvojicu z nich zo siete dokonca vymazal (Štandard o tom informoval tu). Pozoruhodné je, že na rozdiel od iných totalitných krokov čínskej vlády tento našiel na Západe svojich zástancov, ktorí tlieskajú snahe režimu uchrániť spoločnosť pred deštruktívnymi vplyvmi virtuálneho sveta. Čo tým však režim v Pekingu reálne sleduje? Predstavuje pre neho súčasná online (pop) kultúra skutočne nejaké ohrozenie?

Týždenník Echo sa o tom zhováral so sinológmi Martinom Hálom a Denisom Molčanovom, novinárom a tiež zapáleným hráčom počítačových hier Vietom Tranom a terapeutom Martinom Hajným, ktorý okrem toho, že hrá počítačové hry, vo svojej praxi tiež pracuje s ľuďmi, ktorí sa od nich stali závislými.

Čo chce týmito krokmi dať čínsky režim najavo? Je to len hra na efekt alebo sa za jeho postupom skrývajú nejaké reálne obavy?

Hála: Je to súčasť širšieho trendu zhutnenia spoločenskej kontroly, ktorý je pre éru prezidenta Si Ťin-pchinga príznačný a naberá čoraz zúrivejšie otáčky. Na čínskom internete v poslednom čase koluje esej anonymného čínskeho blogera, ktorú dosť nečakane prebrali aj oficiálne médiá v gescii oddelení propagandy čínskej komunistickej strany. Ten autor nadšene opisuje posledné dianie ako v dobrom slova zmysle revolučné, Čína sa podľa neho zbavuje dekadentných západných vplyvov, obmedzuje výstrelky čínskych kapitalistov, nastáva nová éra presadzovania majetkovej rovnosti, v podstate súčasné dianie prirovnáva ku kultúrnej revolúcii. A ak komunistická strana tento prejav "hlasu ľudu" vezme za svoj a aktívne ho šíri, vypovedá to o duchu doby. Si Ťin-pchingov režim hlása potrebu vrátiť sa na kvalitatívne novej úrovni k "pôvodnému zámeru" maoizmu. Spôsobom, ktorý vychádza z technologických a materiálnych možností režimu, chce presadiť novú mieru kontroly, prípustný by mal byť len jeden spoločenský ideál a tiež len jedna predstava ideálneho človeka, produktívneho a odhodlaného brániť vlasť, rozhodne nie nejakého zženštilého fanúšika kórejského popu. Odrazom tohto prístupu je aj agresívne vystupovanie Číny na medzinárodnej scéne, takzvaná diplomacia vlčích bojovníkov. Režimu je jedno, ak je kontraproduktívny v cudzine, jeho primárnym účelom je zapôsobiť na domácu verejnosť.

Molčanov: Keď sa pozeráme na čínske reálie, vidíme vždy len špičku ľadovca, pričom to gro zostáva skryté a nikdy nie je ani vyslovené. Medzi najväčšie herné firmy na svete patrí čínska spoločnosť Tencent. To, čo sa okolo hier v Číne deje, možno tiež chápať ako súčasť nátlaku na ňu a ďalšie čínske technologické firmy, ktoré vstúpili na newyorskú burzu, kde získali západných, predovšetkým amerických investorov. To sa režimu nepáči. Ak teda zatlačí na hráča, vyplašia tým aj tieto firmy a ich potenciálnych investorov. Takýto postup je úplne v súlade s nacionalistickým konceptom a vôbec naratívom čínskej vlády. Ďalšou vecou je, že počítačové hry a závislosť od nich sú v čínskom verejnom priestore veľká téma. Každý, kto bol v Číne aspoň pár mesiacov, si všimol tie obrovské hráčske brlohy, kde sa schádzajú mladí ľudia, ktorí už len tým, že nič nerobia, idú proti tlaku všeobecne zdieľanej mentality. Nie sú produktívni, nechce sa im pracovať v rozšírenom systéme 996 (od deviatej do deviatej, šesť dní v [týždni, pozn. red.], zaobstarať si auto, splodiť tri deti, byť ideálnymi, poslušnými občanmi.

Hála: Príčiny týchto krokov sú komplexné. Týkajú sa počítačových firiem, mladej generácie, online kultúry, propagandy... Komplexný je tiež Si Ťin-pchingov ideál spoločenskej premeny, slovo komplexnosť je obľúbený výraz generálneho tajomníka. To, že kroky komunistickej strany Číny nachádzajú určitú podporu v západných populistických kruhoch, je z istého hľadiska logické. Tá predstava ideálneho občana komunistickej Číny niekomu môže pripadať blízka "tradičným hodnotám". Väčšina takýchto "tradičných hodnôt", často nominálne protichodných, či už ide o "revolučné ideály", "ázijské hodnoty", alebo "tradičné západné hodnoty" dnešných populistov, nápadne pripomína protestantské hodnoty Maxa Webera – usilovnosť, vzdelanie, odriekanie a podobne, na ktorých je založený americký kapitalizmus, proste občianske cnosti, ktoré umožnili vznik kapitalizmu a nástup modernosti, súčasne však padajú za obeť uvoľnenosti moderného životného štýlu.

Predstava hráčov počítačových hier ako v praktickom živote nepoužiteľných bytostí, ktoré len márnia svoj čas, je aj na Západe – predovšetkým medzi staršou generáciou – celkom rozšírená. Odráža tento stereotyp aspoň v niečom realitu?

Tran: Porovnávať v tomto ohľade Západ a Čínu je zložité, pretože čínsky herný trh sa od západného veľmi líši. Je výraznejšie orientovaný na hry pre mobilné telefóny. Iný je aj charakter, dizajn tých hier, často majú blízko až k hazardu. Na Západe sa hrajú stratégie, strieľačky, príbehové hry a podobne. Najrozšírenejšie hry v Číne sú podobné japonskému modelu, ktorému sa hovorí gachi, orientovanému na zberateľstvo, sú koncipované tak, aby človek neustále zbieral nejaké postavy, predmety a podobne, platia za nich peniazmi, aj keď hry samé sú zadarmo. To, že človek je povzbudzovaný, aby donekonečna niečo zbieral, aby si rozširoval zbierku, môže podporovať závislosť. Tento typ hier sa v poslednom čase častejšie objavuje aj na Západe.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.