Štátny rozpočet schválený, vývoj do budúcna neistý

Minister financií Eduard Heger priznáva na budúci rok neistotu, pretože doň vhupneme s pokračujúcou pandémiou. Budeme sa ďalej rýchlo zadlžovať, konsolidačné opatrenia možno čakať až od roku 2022.

Parlament dnes schválil návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Spolu s ním vzal na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky. Za návrh hlasovalo 91 poslancov, jeden sa zdržal, proti prijatiu bolo 49 zo 141 prítomných zákonodarcov.

Za prijatie rozpočtu boli koaličné kluby OĽANO, Sme rodina, Za ľudí aj SaS, okrem poslankyne Jany Bittó Cigánikovej, ktorá sa zdržala. Proti hlasovali opozičný Smer-SD, ĽSNS aj nezaradení poslanci.

Štátny rozpočet ráta budúci rok s príjmami 15,5 miliardy eur a výdavkami 23,9 miliardy eur. To znamená, že bude hospodáriť s deficitom 8 miliárd eur. Na výdavkovej strane počíta s rezervou jednej miliardy eur, a to na možný výpadok príjmov oproti prognóze.

Celkové príjmy celého okruhu verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 39,6 miliardy eur, výdavky 46,7 miliardy eur. Rozdiel medzi výdavkami a príjmami bude prevyšovať 7 miliárd eur.

Rozpočet pravdy

Minister financií Eduard Heger označil schválený dokument za “rozpočet pravdy“. „Po rokoch sme priniesli rozpočet, v ktorom nepodhodnocujeme žiadne výdavky a nenafukujeme žiadne príjmy,“ uviedol minister.

Na rozpočte sa podpísala súčasná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu. Predpokladaný deficit bude 7,4 percenta HDP, zatiaľ čo dlh Slovenska vzrastie na 65 percent HDP. Podľa Hegera spôsobila kríza vyvolaná koronavírusom výpadok príjmov vo výške 2,2 miliardy eur. Zároveň bolo potrebné podľa neho dofinancovať „klamstvá“ bývalej vlády, tie majú vraj výšku 2,1 miliardy eur.

Predložený návrh predpokladá deficitné hospodárenie na všetky nasledujúce roky. Schodok by sa mal postupne znižovať na 6,2 % HDP v roku 2022 a 5,7 % HDP v roku 2023.

Ak by mal deficit verejných financií klesnúť v roku 2023 na nulu, ako to predpokladá zatiaľ platný zákon o dlhovej brzde, podľa ministerstva financií by si to vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme šiestich miliárd eur.

Konsolidovanie sa odkladá

Minister po prijatí rozpočtu v parlamente upozornil, že súčasná kríza spojená so šírením epidémie koronavírusu sa prehupne aj do roku 2021. To spôsobuje, že predvídať situáciu na dlhšie obdobie sa nedá. Konsolidovanie verejných financií, ktoré je potrebné, sa odkladá až na rok 2022.

Na konsolidovanie vyzývajú vládu viacerí ekonómovia. Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš už pred prerokúvaním rozpočtu verejnej správy v parlamente v rozhovore pre Štandard upozornil na niekoľko opatrení, ktorých by sa mala vláda vzhľadom na nepriaznivý vývoj vo verejných financiách vzdať.

Vláda však pri nich ostala. Heger potvrdil, že rozpočet má sociálny rozmer. Predpokladá napríklad medziročné zvyšovanie výdavkov na 13. dôchodok o 157 miliónov eur. Výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny stúpnu budúci rok oproti tomuto roku o 354 miliónov eur.

Nebezpečný rast dlhu

„Očakával som, že plán konsolidácie bude predstavený už s návrhom rozpočtu na roky 2021 až 2023, ale nestalo sa tak,“ povedal Goliaš. Namiesto toho vláda v roku 2021 s konsolidáciou vôbec nepočíta a v nasledujúcom roku áno, ale presné zámery sú nejasné.

Goliaš upozorňuje najmä na nebezpečný rast dlhu. V roku 2021 by sa mal podľa schváleného rozpočtu dostať na 65 percent HDP. Prispeje k tomu budúcoročný deficit, ktorý presiahne 7 percent.

Verejný dlh treba dostať pod kontrolu, hlavne treba znížiť štrukturálny dlh verejných financií. „Inak nám hrozí, že štrukturálny deficit, teda deficit očistený o jednorazové opatrenia aj hospodársky cyklus, sa nám bude pohybovať na úrovni päť, šesť percent HDP najbližšie dva, tri roky,“ varuje Goliaš. „A to je veľmi vysoká úroveň. Mimochodom najvyššia v regióne. Všetci naši susedia sú z tohto pohľadu na tom lepšie,“ dodáva ekonóm.

Vysoký nárast verejného dlhu spôsobuje pokles či zastavenie hospodárskeho rastu, čo sa napokon nepriaznivo odzrkadľuje na životnej úrovni obyvateľov.