Zázrak, o ktorom sa nepíše. Poľsko mocnie

Kedy ste naposledy čítali niečo pozitívne o Poľsku? Náš sused je pritom v posledných troch desaťročiach hospodársky najrýchlejšie rastúcim štátom Európy. Jeho bohatstvo sa za tento čas strojnásobilo. A nechce ostať pri tom.

V januári 2019 vyhlásil líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski, že do roku 2033 dosiahne Poľsko priemer Európskej únie a v roku 2040 ekonomicky dobehne európsku hospodársku veľmoc Nemecko. Vtedy to vyvolalo u mnohých pousmiatie, našli sa však aj tí, čo sa nad tým seriózne zamysleli. Môže štát, ktorý vychádzal z biedy postkomunizmu, rozmýšľať o dosiahnutí takýchto vysokých priečok?

Komentáre kritických ekonomických analytikov vtedy hovorili o Kaczynského rétorických cvičeniach. Hoci pripúšťali, že Poľsko sa pri určitej dávke šťastia môže priblížiť k priemeru EÚ, dobehnúť Nemecko bude nemožné.

O rok neskôr sa už však našli aj iní, ktorí tvrdili, že ak si Poľsko zachová svižné tempo rastu spred roka 2018, dlhodobý cieľ je reálny.

To už nemecký portál Deutsche Welle písal, že v Berlíne vyvolalo ohlásenie poľskej hospodárskej ambície „zdvihnutie obočia“. Čakalo sa, do akej miery budú niesť vyhlásenia z Poľska iba znaky politických sľubov alebo nakoľko budú realistickým cieľom.

Na začiatku roka 2021 renomovaný nemecký ekonomický portál Handelsblatt napísal, že Poľsko je malým ekonomickým zázrakom. Dôvodom bolo, že Poľsko veľmi úspešne preplávalo pandemickou krízou. Najlepšie zo štátov Európskej únie. V máji už označil Poľsko za „zázrak do Visly“. Varšava nabrala dych a hospodárskym rastom sa vzďaľuje od ostatných členských štátov Únie.

Čo sa stalo v Poľsku?

Už v roku 2015 svetová konzultačná firma McKinsey & Company načrtla dva scenáre. Podľa konzervatívneho, Poľsko s ročnou mierou rastu hrubého domáceho produktu niečo vyše 2,5 percenta ročne, čo bol priemer, ktorý dosiahol tento štát od svetovej hospodárskej krízy, dobehne v roku 2025 ekonomickú úroveň Portugalska či Cypru.

Pri naplnení zrýchleného modelu by malo byť Poľsko ťahúňom ekonomického rastu v Európe. V takom prípade by poľské bohatstvo stúpalo ročným tempom 4 percentá. Tak by do roku 2025 nepredstihlo len Portugalsko a Cyprus, ale za sebou by zanechalo Slovinsko, Španielsko a možno aj Taliansko. Porovnávacie čísla prepočítavali na paritu kúpnej sily na jedného obyvateľa.   

Čo by sa podľa konzultačnej firmy muselo stať, aby sa Poľsko o štyri roky dostalo až sem? V krajine treba vyvinúť spoločné úsilie a využiť praktiky, ktoré sa ukázali ako úspešné už dovtedy. Stavať treba na vzdelanej a ochotnej pracovnej sile, načim využiť geografickú polohu Poľska medzi vyspelou západnou Európou na jednej strane, Ruskom a Ukrajinou na druhej strane. Rovnako treba ďalej nastavovať prívetivé podnikateľské prostredie.  

• 

• 

Poľsko zatiaľ šliape

Ukazuje sa, že všetko toto Poľsko zvláda. V roku 2019 sa dostalo na úroveň spomínaného Portugalska a zdá sa, že ide ďalej podľa zrýchleného modelu. Vlani sa poľská ekonomika zakývala, no omnoho menej ako ostatné v Európskej únii. Pandémiu zvládla dobre, hospodársky prepad bol menej ako tri percentá. Inde to bolo aj násobne viac.

To vystihuje stabilitu Poľska. Husársky kúsok sa mu podaril už počas svetovej hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009, keď ekonomický rast nepadol pod nulu. Hoci všade inde rátali straty, Poľsko ako jediný štát EÚ nezažilo recesiu. HDP rástlo pomalšie, Poliaci devalvovali menu, ale to bol jediný pohyb smerom nadol za viac ako dve desaťročia. Inak je tempo zvyšovania bohatstva aj štyri, päť percent ročne.    

Výhodou Poľska je veľkosť vnútorného trhu, ktorý sa obsluhuje vnútri domácou spotrebou, úspešné administrovanie fondov Európskej únie, ktoré dokáže čerpať naplno, a využívanie geografickej polohy. Poľsko povestné vysťahovalectvom opäť láka ľudí domov. Demografickú krízu dokáže vykrývať imigráciou z blízkej Ukrajiny. A Ukrajinci zarábajú v Poľsku férovo na úrovni Poliakov.

Nemožno však obísť umnú hospodársku politiku vlády. Svetová banka chváli Poľsko za efektívne absorbovanie investícií z eurofondov, silný finančný sektor ponúkajúci dlhodobé úvery, ale aj konkrétne kroky vlády na potláčanie chudoby.

Slovensko zaostáva

Slovensko sa tiež zaraďuje medzi úspešnejšie štáty Európskej únie, no v porovnaní s Poľskom stráca dych. Nejde len o zanedbávanú probiznisovú politiku. Slovensko nedokáže efektívne čerpať eurofondy, nestalo sa ani dostatočným vábidlom pre záujemcov o prácu z blízkej Ukrajiny. Mimochodom, keď nedávno Varšava ponúkla Bratislave know-how, ako čerpať eurofondy, naša vláda to odmietla.

Hoci médiá a Brusel Poľsko často kritizujú, nemáme veľmi dôvod pozerať na Poliakov zhora. Poľsko donedávna za Slovenskom zaostávalo, ale to sa stáva minulosťou. Svedčia o tom štatistiky. V tvorbe hrubého domáceho produktu síce ako-tak drží krok, ale zdá sa, že čoskoro bude ťahať za kratší koniec. Potvrdzuje to tendencia z nasledujúceho grafu.

Popri angažovaní zahraničných pracovníkov z Východu dokáže Poľsko oveľa lepšie využiť domácu pracovnú silu. Kým do svetovej hospodárskej krízy bola v oboch štátoch podobná nezamestnanosť, odvtedy sa časy nadobro zmenili. Zaostávanie je zrejmé z grafu. Poľsko má dnes jednu z najnižších mier nezamestnanosti v celej EÚ.

To, čo ľudia cítia najviac, je príjem zo zamestnania. V prepočte na paritu kúpnej sily, kde sa zohľadňujú domáce ceny, je Poľsko už dávno pred Slovenskom. Za dve desaťročia je to fakt a ukazuje sa, že nič sa meniť nebude, skôr sa rozdiely ešte zvýšia. Pri pohľade na nasledujúci graf sa to ukazuje ako pravdepodobné.

Ak sa vrátime k prvému grafu, podľa ktorého tvorba bohatstva v Poľsku a na Slovensku ide ešte ako-tak ruka v ruke, posledný nám ukazuje, že Poliaci si ho dokážu užiť viac ako Slováci.

Otázka na niekoho strategicky uvažujúceho v našej vláde by mohla znieť, kedy si tento obrovský potenciál Poľska začneme uvedomovať a s Poľskom viac spolupracovať.

S Poľskom mocnie V4

Poľsko nevidí rivala za južnými, skôr za západnými hranicami. Nemecko sa stáva nielen čoraz významnejším ekonomickým partnerom Poľska, ale aj jeho budúcim sokom.

Zdvihnuté obočie je v Berlíne namieste. Ekonomický líder kontinentálnej Európy spozornel, keď vyplávali štatistiky za prvé tri mesiace tohto roka. Poľsko sa vďaka mohutnejúcemu exportu stalo tretím (!) najväčším dovozcom tovarov do Nemecka. Poliaci sú pre Nemecko väčším obchodným partnerom ako Francúzsko, Taliansko či dokonca USA.

Hoci táto ekonomická sila Poľska sa do politických vzťahov s Nemeckom ešte nepreniesla, týka sa aj politickej elity, ktorá preberie moc vo voľbách 26. septembra, je len otázka času, kedy sa tak stane. Ekonomické záujmy sú kľúčovým prvkom nemeckej zahraničnej politiky, stačí sa pozrieť na Nord Stream či ekonomickú dohodu s Čínou.

• 

• 

Ak to takto pôjde ďalej, Kaczynského zámer dobehnúť do roku 2040 ekonomicky Nemecko nemusí byť vôbec márny. Tým skôr, že rozličné inštitúcie predpovedajú po vlaňajšom zákmite ďalší silný hospodársky rast Poľska. Mal by sa vrátiť niekde k štyrom, piatim percentám ročne. O takom môžu v Nemecku len snívať.   

Rizikom môžu byť záväzky týkajúce sa európskych zelených cieľov. Poľská ekonomika stavia na využívaní uhlia a dekarbonizovanie ju môže stáť straty. Ako však upozorňuje Svetová banka, môže to byť zároveň ďalšia príležitosť. Dôležité bude, ako sa vláda chopí týchto výziev.

A čo Slovensko? Nuž, možno by malo popri naviazaní na Nemecko upínať viac zraky na sever. Poľsko a všeobecne štáty V4 sú pre európskeho lídra čoraz dôležitejšie. Niektorí odborníci upozorňujú, že Poľsko, Slovensko, Česko a Maďarsko sú spoločne v zahraničnom obchode pre Nemecko už dôležitejšie ako Čína či Spojené štáty americké.