Parlament schválil novelu ústavy aj reformu súdnictva

Parlament schválil novelu ústavy predloženú ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou aj reformu justície.

Za prijatie ústavných zmien hlasovalo 91 zo 141 prítomných poslancov. Proti vládnemu návrhu zákona bolo 50 členov zákonodarného zboru. Išlo zväčša o členov poslaneckých klubov ĽSNS, Smer-SD a nezaradených poslancov zo strany Hlas-SD. Jediným členom koalície, ktorý zdvihol ruku proti bol poslanec Martin Čepček.

Schválenie novely ústavného zákona podľa vládneho návrhu otvorilo cestu k hlasovaniu o reforme súdnictva. Aj tú poslanci na stredajšej schôdzi odhlasovali veľkou väčšinou 89 hlasov. Zo 139 poslancov prítomných na hlasovaní bolo proti reforme iba 18 poslancov, takmer celý klub ĽSNS a niekoľko nezaradených. Väčšina Smeru sa v tomto prípade zdržala hlasovania.

Zmeny v justícii

Reforma súdnictva a s ňou súvisiace zmeny v ústave, ktoré v schválili poslanci, prinášajú aj zmeny pri Ústavnom súde (ÚS). Zmení sa nielen spôsob jeho rozhodovania, ale aj spôsob voľby kandidátov nových sudcov ÚS.

Zo schváleného pozmeňujúceho návrhu vyplýva, že na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu bude potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak by sa touto väčšinou nepodarilo kandidátov zvoliť ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe bude stačiť už len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

Sudcovia ÚS

Upraví sa tiež funkčné obdobie sudcov ÚS. Reforma má zabezpečiť priebežnú obmenu sudcov a zamedziť, aby jedna vládna strana alebo koalícia svojimi nominantmi na sudcov ÚS obsadila väčšinu na tomto súde. Ak má funkčné obdobie sudcu presiahnuť 15 rokov, zaniknúť mu má uplynutím 12 rokov, na zvyšok funkčného obdobia sa vymenuje nový sudca ÚS.

Odvolanie sudcu, ktorý spáchal trestný čin, bude možné aj bez návrhu súdnej rady a ľahšie by mali byť uskutočniteľné aj majetkové previerky mužov a žien v talároch. Zavádza sa tiež vekový strop, po dosiahnutí ktorého funkcia sudcom automaticky zanikne. Pri sudcoch všeobecných súdov pôjde o 65 rokov, s možnosťou predĺženia na 68, pri sudcoch ústavného súdu 72 rokov.

Najvyšší správny súd

Ústavný súd po novom nebude rozhodovať o súlade ústavného zákona s ústavou. Schválením novely ústavy odklepli poslanci vznik Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý vznikne od januára budúceho roka.

Bývalý sudca Ústavného súdu SR a vysokoškolský pedagóg Ladislav Orosz ocenil zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Určitá časť sudcov tak podľa neho bude špecializovaná na správnu agendu ktorá je rozdielna od občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí.

„V našich podmienkach má ÚS SR v kompetencii viacero vecí, ktoré v iných krajinách rozhodujú správne súdy. Myslím si preto, že to má opodstatnenie,“ povedal Orosz pre Štandard.

Dôchodková reforma

Súčasťou schválenej novely ústavy je aj základ dôchodkovej reformy, ktorý vo forme pozmeňujúceho návrhu presadil v novele minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Jej kritici však zdôrazňujú, že k tejto reforme neprebehla diskusia a jeho zmeny neprešli ani riadnym pripomienkovým konaním, keďže bola prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní.

Na Slovensku sa novelou zavedie právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Prostredníctvom takzvaného rodičovského bonusu budú môcť deti zároveň priamo prispievať na dôchodok svojim rodičom.

Podľa ministra práce Milana Krajniaka má byť garantované aj právo, aby každý pracujúci človek mohol odviesť časť svojich daní alebo odvodov pre svojich rodičov, ak poberajú starobný dôchodok. Nebude to povinnosť, ale právo. Splnené by pritom mali byť tri podmienky. Dieťa musí vyjadriť vôľu takto „asignovať“ časť sumy na tento účel, podmienkou je tiež poskytovanie starobného dôchodku prijímateľovi tejto sumy a skutočnosť, že dieťa vychoval.