Ako vyzerá budúcnosť očkovania? Stane sa z covidu endemický vírus? Anketa

Koronavírus sa vo svete zdomácňuje, čakajú nás však ďalšie očkovania. Situácia sa zhorší, ak sa vyvinie variant, ktorý obíde imunitu z doterajších vakcín, zhodujú sa vedci.

V silne preočkovaných štátoch sa ukazujú pozitívne dosahy vakcín a spoločnosti ostávajú bez výraznejších obmedzení. Ochorenie COVID-19 sa čoraz častejšie skloňuje so slovom „endemický“. Predstavuje situáciu, keď sa na určitom území vírus udomácni.

Blížime sa k tejto fáze? A ako sa v nej bude vyvíjať očkovanie? Viacerých odborníkov sme oslovili s dvomi otázkami:

1) Môžeme vzhľadom na infekčnosť delta variantu a očkovanie očakávať, že sa v krátkodobom horizonte stane vírus SARS-CoV-2 endemickým? 

2) Čo by to pre Európana znamenalo z pohľadu očkovania? Pravidelné plošné preočkovanie, alebo len každoročné očkovanie rizikových skupín ako pri chrípke?

Prinášame ich odpovede v plnom znení.

Vladimír Krčméry, odborník na tropickú medicínu a člen Ústredného krízového štábu

Osobne si myslím, že koronavírusy sú endemické v juhovýchodnej Ázii od roku 2003, na Blízkom Východe od roku 2015, v Európe a USA od roku 2020 a v súčasnosti vo väčšine štátov, tak ako napríklad chrípka. Tá má však na rozdiel od SARS výraznejšiu sezónnosť.

Zatiaľ si vystačíme s pravidelným očkovaním v rozmedzí 9 až 12 mesiacov s tým, že protilátková odpoveď je u určitých skupín, napríklad seniorov, kratšia. Farmaceutický priemysel na toto pružne reaguje a očakávame, že sezónne očkovanie sa za niekoľko rokov zmení a bude stačiť jedno podanie vakcín druhej až tretej generácie s dlhotrvajúcou odpoveďou imunitného systému.

Ruth Tachezy, virologička

SARS-CoV-2 sa s veľkou pravdepodobnosťou stane endemickým, podobne ako iné respiračné koronavírusy. Domnievam sa, že to ale ešte rok až dva potrvá. Hlavným problémom zatiaľ je a do budúcnosti bude existencia nelimitovaného rezervoáru na vytváranie nových mutácií vírusu v neočkovaných krajinách a globalizácia, ktorá je riziková pre import týchto vírusov, ktoré môžu obchádzať postinfekčnú a/alebo postvakcinačnú imunitu. 

Očakávam, že prinajmenšom ďalších pár rokov by sa mali preočkovávať rizikové skupiny, podobne ako pri chrípke. Deti sa budú zrejme premorovať postupne a vybudujú si imunitu prirodzene – opakovaným stretávaním sa s cirkulujúcim vírusom za predpokladu jeho obmedzenej premenlivosti. Rovnako by sa preočkovanie mohlo povoliť aj ďalším záujemcom bez ohľadu na rizikovosť a vek, tak ako pri očkovaní proti chrípke. Dôležitú úlohu bude hrať to, či sa vírus bude ďalej meniť. Ak áno, stalo by sa dôležitým preočkovanie modifikovanými vakcínami. Avšak aj v prípade príchodu nového variantu obchádzajúceho imunitu z predchádzajúceho variantu bude mať telo aspoň čiastočnú ochranu a nemalo by pravdepodobne u imunokompetentných jedincov dochádzať k závažným priebehom ochorení.

Václav Hořejší, molekulárny imunológ

Ako endemický výskyt choroby sa v epidemiológii označuje výskyt spravidla nákazlivého ochorenia v určitej obmedzenej oblasti, kde sa v populácii udržuje aj bez prísunu zvonku. Napríklad ovčie kiahne či kliešťová encefalitída sú v Česku endemickými chorobami, zatiaľ čo malária nie. Áno, aj koronavírus je už zrejme endemický.

Budúcnosť očkovania zatiaľ nie je jasná. Závisí od toho, ako dlho vydrží imunita po doterajšom očkovaní a či sa neobjavia varianty vírusu odolnejšie voči protilátkam vyvolaným doterajším očkovaním alebo prekonaním choroby.

Tatiana Betáková, virologička

Momentálne sa objavil nový mí variant, ktorý sa sleduje. Otázne je, či bude silnejší a nahradí delta variant. Jedna vec je, ako bude vírus mutovať a unikať imunitnej odpovedi. Druhá vec je zaočkovanosť ľudí v jednotlivých krajinách. Nateraz sa predpokladá, že sa vírus SARS-CoV-2 zmení na sezónny vírus, podobne ako vírus chrípky.

Z pohľadu očkovania by to znamenalo pravidelné plošné preočkovanie alebo len každoročné očkovanie rizikových skupín ako pri chrípke. Vírus SARS-CoV-2 nemutuje tak rýchlo ako vírus chrípky. V každom prípade, očkovanie a preočkovávanie bude odporúčané podľa konkrétnej situácie. 

Libor Grubhoffer, biochemik

Je otázne, či sa tak stane v krátkom čase. V súčasnosti sa uskutočňuje evolúcia delta variantu na našom území, jej množstvo v cirkulácii medzi ľuďmi klesá (momentálne v Českej republike menej ako 66 percent) a presadzovať sa začína variant delta plus (AY.4, viac než 20 percent) s čiastkovými zmenami v bodových mutáciách, z ktorej sa derivujú ďalšie subvarianty. Zdá sa, že počas evolúcie delta variantu pozorujeme niečo, čo by sme mohli prirovnať k takzvanému quasispecies pozorovaných u iných RNA vírusov. Tento proces by mohol znamenať, že sa delta variant v plnom rozsahu už existujúcich subvariant aj tých najbližších stabilizuje – udomácňuje – na území európskych štátov a vytvára predpoklady pre svoju endemickosť. Otázkou však zostáva, ako sa v budúcnosti prejaví pri interakcii s ostatnými variantmi, ktoré preukazujú do určitej miery endemický charakter na iných kontinentoch.

S najväčšou pravdepodobnosťou to bude znamenať nutnosť preočkovať sa. Predpokladám však, že nie tak často ako v prípade epidemickej chrípky. Chrípkové vírusy mutujú dvakrát rýchlejšie ako koronavírusy a sú diferencované do troch geneticky odlišných typov A, B. Pre chrípkové sezónne epidémie sú dôležité typy A a B, ktoré sa v antigénne aktualizovaných subtypoch formulujú do sezónnych vakcín.