Naša vláda by mala zaviazať ministerku spravodlivosti Kolíkovú, aby uplatnila veto v Rade Európskej únie. Veľkú zodpovednosť nesie aj minister Milan Krajniak a, samozrejme, premiér Eduard Heger.

Pani Mesochoritisová Slovákov ešte pred nedávnom presviedčala, že Istanbulský dohovor je len o odstránení páchania násiliach na ženách, nič viac a nič menej. A naše výhrady zosmiešňovali ako mýty a hoaxy. Alebo si hoaxy vymysleli a potom si s chuťou zastrieľali do vlastných vyrobených slamených panákov.

Istanbulský dohovor skončil veľkým krachom, a tak je tu pokus preniesť jeho obsah do smernice EÚ. Nielen Slovensko, ale viaceré krajiny si uvedomili, že gender ideológiu nechcú, lebo prináša nesprávny pohľad na vzťahy medzi mužmi a ženami, zdôrazňujúc, že princípom ich vzťahov je boj o moc a nie vzájomná spolupráca na rodení a výchove detí. Bulharský ústavný súd vo svojom rozhodnutí, ktorým odmietol Istanbulský dohovor ako nesúladný s ústavou Bulharska, správne poznamenal, že na to, aby sme ženy mohli chrániť musíme vedieť, kto ženou je.

Ideológovia preto začínajú novú kultúrnu vojnu.

Európsky parlament má dnes hlasovať o uznesení, ktoré žiada Európsku komisiu, aby zaradila rodovo podmienené násilie ako trestný čin podľa čl. 83, ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Čo to znamená? Európska únia bude mať právo vydať smernicu a určiť pravidlá pre takýto trestný čin. Takúto kompetenciu podľa Zmluvy o fungovaní EÚ má Európska únia iba pri trestných činoch s cezhraničným rozmerom. Navrhovatelia sa to snažia našiť na kyber-zločiny zneužívania, pretože vraj zneužívatelia používajú často platformy zo zahraničia. To neobstojí z dvoch dôvodov. Ich definícia trestného činu rodovo podmieneného násilia kopíruje Istanbulský dohovor a je tak nemožne široká, že zahŕňa hádam všetko, ale v drvivej väčšine nemá cezhraničný rozmer. Európskej komisii nič nebráni, aby pri cezhraničnom rozmere vydala smernicu pre kyber-zločiny týkajúce sa sexuálneho násilia voči ženám a deťom, pretože sexuálne zneužívanie žien a detí je už v Zmluve o fungovaní EÚ zahrnuté.

Ak niekto veril pani Mesochoritisovej, nech sa začíta do anglického znenia návrhu. Na 23 stranách sa skratka LGBTIQ+ (či ešte prednedávnom len LGBTI) spomína 18-krát.

Čo je vlastne príčinou rodovo podmieneného násilia? Podľa návrhu „...prísne rodové normy založené na patriarchálnych stereotypoch prispievajú diskriminácii a podrobeniu žien vrátane lesbičiek, bisexuálov, trans a intersexuálnych žien, vedú k zvýšenému vystaveniu rodovo podmienenému násiliu voči všetkým, ktorí ich nenapĺňajú a prispievajú k neviditeľnosti násilia páchaného na homosexuáloch, bisexuánych a intersexuálnych mužoch“.

Celé sa to len hemží ideologizmami, ako femicída, mocenská nerovnosť medzi pohlaviami, mocenské vzťahy medzi mužmi a ženami, štrukturálna povaha násilia a nerovností, komplexná sexuálna výchova, feministický tréning sebeobrany, patriarchálne či heteropatriarchálne rodové normy. Na čo čítať tento ďalší pokus o ideologickú kolonizáciu? No minimálne preto, že pomerne otvorene zhŕňa aktuálne dokumenty a myšlienky gender ideológie. Istanbulský dohovor zostáva medzinárodným štandardom, a preto menovite Slovensku pripomínajú význam jeho ratifikácie. Nie je to len Istanbulský dohovor, ale aj Dohovor ILO 190, špeciálne súdy pre rodovo podmienené násilie a zmena prístupu k obvineným. Riešenie je vraj vo výchove, a preto cieľom ideologickej kolonizácie sú najmä deti.

Často sa nám, kresťanom, (niekedy oprávnene) zvyknú pripomínať slová: „Nesúďte a nebudete súdení!“ Zdá sa však, že v odsudzovaní vynikajú aj iní. Návrh nezabúda odsúdiť „činy antigenderových a antifeministických hnutí v Európe a na celom svete“, ktoré vraj „systematicky útočia na práva žien a LGBTIQ+ vrátane sexuálnych a reprodukčných práv a zameriavajú sa na zvrátenie existujúcich zákonov, ktoré ich chránia, čím sa ohrozuje rešpektovanie ľudských práv a právny štát“.

Antigenderové a antifeministické hnutia sú vraj dobre zorganizované a majú cezhraničnú povahu. Aké existujúce zákony, ktoré chránia ženy, sa majú snažiť zvrátiť antigenderové hnutia?

To sa nedozvieme. Ale keďže pod sexuálnymi a reprodukčnými právami myslia najmä potrat, nezabúda sa osobitne odsúdiť Poľsko. Chýba vecná poctivosť a preukázanie súvislosti medzi tzv. „rodovou rovnosťou“ a znižovaním násilia.

Podľa publikácie Svetového ekonomického fóra sú na prvých miestach v Globálnom genderovom indexe Švédsko, Fínsko, Nórsko. Ich politika rodovej rovnosti je stabilná a podporovaná niekoľko desaťročí. Násilie na ženách v týchto krajinách by malo byť minulosťou, prípadne veľmi nízke.

Agentúra FRA (na ktorú sa odvolávajú) tvrdí vo svojej správe o prieskume násilia na ženách: „Miera násilia medzi partnermi sa pohybuje od 30 do 32 percent vo Fínsku, Dánsku a Lotyšsku až po 13 percent v Rakúsku, Chorvátsku, Poľsku, Slovinsku a Španielsku. Prevalencia miery násilia mimo partnerov predstavuje podobný stupeň rozpätia, od 34 do 40 percent vo Švédsku, Holandsku a Dánsku po 10 – 11 percent v Portugalsku, Grécku a Poľsku.“

Severské krajiny sa umiestňujú na prvých priečkach vo vzťahu k genderovej rovnosti. Žiaľ, čo sa týka partnerského násilia a násilia, vôbec sa už prvými priečkami s najnižším násilím na ženách chváliť nemôžu. Skôr naopak. Podľa FRA miera násilia je v týchto krajinách oveľa vyššia ako napríklad v Poľsku, kde sa mimochodom ženy cítia veľmi bezpečne aj podľa správy FRA. Dôvody si môžu vyžadovať hlbšiu analýzu. Používať však ako argument tézu o preventívnej povahe cieľov rodovej rovnosti k násiliu je prinajmenšom veľmi odvážne.

(viac…)

Najnovšie autorské články