Epidémia potvrdila, že s Rómami v osadách sa dá nájsť spoločná reč. Kľúčom k zdolaniu jedného z najťaživejších problémov slovenskej spoločnosti je hlbšie poznanie a pripustenie si skutočnosti, aká je. Až potom môžu prísť na rad účinné opatrenia.  

V polovici apríla 2020, v čase vrcholu prvej vlny epidémie koronavírusu na Slovensku, sa dostalo do karantény vyše šesťtisíc ľudí v piatich rómskych osadách na Spiši. Oblasti na dva týždne uzavreli, aby sa zabránilo prenosu nákazy.

Predseda vlády Igor Matovič už skôr avizoval, že výskyt Covidu v rómskych osadách sa môže stať časovanou bombou a celoslovenským problémom, pretože riziko šírenia je tam najvyššie. „Keď sa nám tí ľudia rozlezú po okolí nakazení, dopadneme veľmi zle,“ neodpustil si poznámku.

V polovici apríla, po prepuknutí pandémie medzi Rómami na Spiši, sa obavy z výskytu Covidu potvrdili. Zdrojom šírenia sa stali ľudia, ktorí sa vrátili do svojich komunít zo zahraničia, hlavne z Anglicka.

A tak sa v druhej polovici apríla začali v domácich a zahraničných médiách objavovať zábery Rómov uväznených za improvizovanými opáskovanými oploteniami a strážených policajtmi. Kritici takéhoto postupu v nich videli rasistické prejavy, jeho presadzovatelia nevyhnutnosť.

Postup slovenských orgánov si všímali zahraničné inštitúcie. Pozornosť mu medzi inými venovala vplyvná Agentúra Európskej únie pre základné práva. V rámci septembrovej správy skúmajúcej dopady koronavírusu na európskych Rómov uviedla, že na Slovensku sa vláda rozhodla po príchode infikovaných Rómov zo zahraničia na 14 dní uzavrieť spomínané lokality.

Táto európska agentúra, ktorá má sídlo v neďalekej Viedni a zameriava sa na dodržiavanie základných práv, pričom najväčšiu pozornosť od vzniku v roku 2007 venovala diskriminovaniu ľudí označovaných LGBTI, zaznamenala násilie v Krompachoch, pri ktorom sa mal na konci apríla policajt vyhrážať rómskym deťom v osade zastrelením. Slovenská polícia sľúbila prípad vyšetriť. Podľa vyjadrenia tlačového odboru ministerstva vnútra pre Štandard sa stále vedie trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Pokojní Rómovia strážení policajtmi

Opodstatnenosť vykonaných represívnych opatrení uznal po opätovnom otvorení rómskych osád bývalý splnomocnenec vlády pre rómske Peter Pollák. Rómov testovali vo vyššej miere ako majoritnú populáciu, a preto sa Slovensku podarilo odhaliť ohniská a zabrániť veľkej celoštátnej pandémii.

Skutočne, v druhej polovici apríla začal počet nakazených ľudí na Slovensku klesať a pravidelne vyššie čísla sa začali objavovať až v auguste, keď sa už spomínala druhá vlna pandémie.

Keď si vybavíme výpovede Rómov z apríla, väčšinou ide o nezvyčajne pokojné reakcie. Hoci ich zatvárali na celé dni v ich vlastných odlúčených enklávach, čo mohlo pripomínať nanútené segregovanie, nutnosť opatrení zväčša chápali. Neprekážali im hliadkujúci policajti či kontrolujúci vojaci.  

Podobne disciplinovane pristupovali Rómovia k celoplošnému testovaniu, ktoré sa uskutočnilo uplynulú sobotu a nedeľu. Štandard si to overil priamo počas testovania vo viacerých východoslovenských lokalitách, napríklad na Poštárke, rómskom sídlisku v Bardejove či v mestskej časti Košíc Luník IX.

Vysokú účasť obyvateľov žijúcich v rómskych komunitách na celoštátnom testovaní napokon potvrdila splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková. Počty pozitívnych prípadov tu boli podľa nej podobné ako v ostatných častiach obcí, kde Rómovia žijú. Rómov pochválila za disciplínu a zodpovednosť.

Testovanie na košickom Luníku IX. Foto: Milan Kapusta/TASR

V kontraste s disciplinovanosťou zaznamenanou tento rok v apríli a na jeseň sa v minulosti vyskytli iné prípady. V auguste 2015 pri preverovaní incidentu v miestnej osade v Rudňanoch dve stovky Rómov napadli policajtov. Riaditeľ košického Krajského riaditeľstva Policajného zboru Juraj Leško vtedy uviedol, že páchatelia zvyšujú intenzitu a agresivitu voči policajtom.

Strach zo smrti a zo zomrelých

Prečo Rómovia reagovali na aprílové represívne proticovidové opatrenia a potom nedávne celoplošné testovanie mierne, ba až ústretovo? Sú tu bežné príčiny, ako sú obavy z choroby a nakazenia, či získanie dokladu, ktorý im umožní väčšiu voľnosť pohybu, napríklad do zamestnania. Osobitnou obavou v odlúčených osadách je stiesnenosť bývania, ktorá znepríjemňuje prípadnú karanténu.  

Po ďalšej príčine musíme začrieť hlboko do rómskej duše. Postoj Rómov v časoch ohrozenia života je osobitný.

Na pochopenie treba zájsť do hlbokej minulosti. Rómovia sú prítomní v strednej Európe zhruba pol tisícročia. Odhliadnuc od tých, čo sa v posledných desaťročiach asimilovali alebo včlenili do väčšinovej spoločnosti, ostatní, ktorí žijú vo vlastných komunitách v slovenských obciach alebo v odlúčených enklávach mimo nich, nesú badateľné znaky svojich indických predkov.

Na ich osobitnosť ako prvý človek na svete uceleným spôsobom upozornil spišský evanjelický pastor nemeckého pôvodu Samuel Augustiny ab Hortis. V 70. rokoch 18. storočia zverejnil vo viedenských novinách Wiener Anzeigen vyše štyridsať príspevkov o Rómoch, ktoré postavil na štúdiu literatúry a vlastnom poznaní.

Ab Hortis sa venoval mnohým stránkam opisu Rómov v podunajskej monarchii. Nerobil to bezúčelne, svojím poznaním a návodmi podporoval panovníčku Máriu Teréziu v politike usadzovania a asimilovania rómskeho obyvateľstva. Žiaden iný panovník v Európe, azda až na jeden nevydarený skorší španielsky pokus, sa dovtedy na takýto čin nepodujal.

Spišský pastor skúmal Rómov z mnohých pohľadov. Medzi iným sa zmienil o tom, že ich napádajú choroby ako ostatných obyvateľov, ale prekonávajú ich ľahko. Čo sa týka epidémií, ab Hortis píše, že „nákazlivé mory ako keby sa vyhýbali ich chatrčiam“. So smrťou, ktorej predchádza choroba, počítajú, no ak sa blíži, vyvoláva to u nich bolestné nariekanie, „málokedy zomrie niektorý z nich povznesený nad všetko“.

Strach či bázeň pred smrťou majú všetci, u Rómov sa však spája s niečím výnimočným. So strachom z ducha zomretého – mula. Pomerne nedávnu skúsenosť priniesla na začiatku tohto storočia aktivistka Ingrid Antalová-Vagačová v šarišskej dedine Hrmnice. Bola svedkom osobitného prípadu, kde sa s veľkou pravdepodobnosťou očakával príchod mula.

Jeden z obyvateľov miestnej osady spáchal pre neveru svojej manželky samovraždu. Takýto spôsob odchodu zo sveta je u Rómov veľmi zriedkavý, až výnimočný a k činu ho muselo doviesť neznesiteľná nespokojnosť so svojím postavením. Počítalo sa s tým, že jeho duch sa vráti nielen k svojím príbuzným, ale i k širšej komunite a bude ich trápiť. Strach v osade bol obrovský, ľudia sa báli pohybovať osamote, v noci sa bez zapnutej baterky nepohli na krok. Na pohreb išli všetci a vypočuli si, ako im miestny kňaz oznámil, že ten, čo si zobral život, sa ani nemusel narodiť. Zdesenie obyvateľov osady sa tým ešte zvýšilo.

Upadajúca kultúra v osadách

Prečo toľko strachu z mŕtveho? Rómska aktivistka druhej polovice 20. storočia Elena Lacková ešte v 80. rokoch tvrdila, že v oblasti Šariša Rómovia verili na premenu mŕtveho na zviera – mačku, psa či vtáka. Duša mŕtveho, mulo, sa vracia na zem, chce sa pomstiť niekomu, kto mu ublížil alebo ostal mu dlžný, niečo ju trápi, nesplnilo sa jej nejaké prianie, alebo sa jej jednoducho len cnie za príbuznými. Pozostalých straší, môže spôsobiť rozličné zranenia.

Dnes to už nemusí byť bežne rozšírený jav. Viacerí znalci problematiky poukazujú na to, že pôvodná kultúra v osadách už desaťročia upadáva. Medzi Rómami sa usádzajú dakedy nepoznané javy – vzájomné krádeže, úžerníctvo, pohlavný styk medzi príbuznými.

Jozef Patkáň, rómsky podnikateľ z Bardejova vlastniaci úspešnú stavebnú firmu, mi pred pár rokmi povedal, že rómske zvyky sú preč, ostala len ich planá povaha. Rómovia sú nevytrvalí a nespoľahliví. Náprava bude podľa neho dlhodobá.

S príkrym hodnotením bardejovského podnikateľa súhlasia mnohí ďalší, napríklad kanadský antropológ David Z. Scheffel, ktorý na začiatku tohto storočia pobudol určitý čas medzi slovenskými Rómami a napísal o neblahých skúsenostiach knihu. Najviac ho mrzel úpadok kultúry.

Napriek tomu nesú odlúčení Rómovia niečo z ich starého sveta vrátane postoju k smrti. A nesú so sebou ešte niečo iné, čo ich pri náhlom postihnutí smrteľným vírusom znevýhodňuje oproti majoritnej populácii. Sú v horšom zdravotnom stave.

Zdravotný stav sa zhoršuje

Americký rómsky historik a lingvista Ian Hancock prezentoval osobitný pohľad Rómov na choroby. Rómskymi chorobami sú podľa neho srdcové ťažkosti, horúčky, dáve­nie, čkavka, nespavosť alebo podráždenosť. Gádžovské, teda nerómske, sú tie, ktoré sú výsledkom príliš blízkych stykov s iným svetom, napríklad všetky pohlavne prenosné choroby.

Na základe prieskumu zdravotného stavu medzi Rómami na Slovensku v rámci projektu Partners for Democratic Change Slovakia uskutočnenom v závere prvej dekády tohto storočia dospeli analytici k záverom, že najčastejšími ochoreniami sú hypertenzia, migrény a bolesti hlavy, astma a bronchitída, problémy s krvným obehom. Vidíme súvis s Hancockovou charakteristikou. 

Regionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov v Bratislave vykonalo v rokoch 2005 a 2010 širšie prieskumy zamerané na podmienky života rómskej populácie. V oblasti skúmania zdravotného stavu prišlo k podobným záverom a odporúčaniam ako odborníci v predchádzajúcej analýze. Typicky rómske choroby však nenašlo, lebo v najčastejších chronických ochoreniach nie sú medzi Rómami a blízkym majoritným obyvateľstvom na prvých priečkach nejaké výrazné odlišnosti. Trónia im srdcovo-cievne choroby, ochorenia dýchacích ciest, kĺbov a kostí, nervových a zmyslových orgánov. Rómov skôr trápia dýchacie cesty, majoritnú populáciu zasa srdcovo-cievne ústrojenstvo, kĺby a kosti.

Rómovia – darcovia krvi. Foto: Milan Kapusta/TASR

Výraznejší rozdiel medzi Rómami a majoritnou populáciou je však v dynamike. Medzi rokmi 2005 a 2010 sa výskyt chronických ochorení u Rómov zvýšil o jednu tretinu, pričom u príslušníkov okolitej majoritnej populácie bol nárast iba mierny.

Informovanosť je kľúčová

Na zhoršovaní zdravotného stavu Rómov majú podiel menej priaznivé východiskové podmienky. 

V spomínanej analýze analýze Partners for Democratic Change Slovakia sa konštatuje, že Rómovia si málo uvedomujú riziko nebezpečných nákazlivých chorôb. Analytici konštatujú, že rómska populácia je výrazne menej zaočkovaná proti základným typom chorôb, a preto je vystavená oveľa väčšiemu riziku infikovania sa nimi a menej chránená proti ich lokálnemu šíreniu.

Osadnícki Rómovia zároveň podľa skúseností terénnych pracovníkov navštevujú lekára až vo vážnom zdravotnom stave, často v ohrození života. Dôvodom je okrem chudoby aj nedôvera tejto skupiny ľudí k oficiálnym inštitúciám, teda aj k zdravotníckym zariadeniam a lekárom. Mnohí považujú za ochorenia iba také, ktoré sú zjavné a ktoré dokážu bezprostredne rozpoznať.

COVID-19 v roku 2020 také ochorenie nemusí byť, nemusí byť rozpoznateľný. Zároveň však môže priniesť priebeh končiaci sa smrťou. To rozhodlo. Pomerne dobrá informovanosť, možno cez televízne vysielanie, ktoré Rómovia podľa prieskumov sledujú viac ako majoritná populácia. A potom osobná vedomosť cez ústne podanie, lebo do osád prinášali COVID-19 väčšinou prichádzajúci zo zahraničia.

Hmatateľný strach zohral v prípade Rómov rozhodujúcu úlohu, aby rešpektovali pokyny epidemiológov, policajtov, aby sa nechali testovať, zavrieť sa do nepríjemnej izolácie.

Aké poučenie z toho môže vyplývať pre druhú vlnu koronavírusu?

Šanca na novú rómsku politiku

V odlúčených osadách žije podľa predbežných odhadov Atlasu rómskych komunít takmer 60-tisíc Rómov. Stále platí to, čo epidemiológovia konštatovali pri prvej vlne koronavírusu, že riziko šírenia je tu mnohonásobne vyššie ako v iných osídleniach.

Dnes sú najviac postihnuté oblasti na severnom Slovensku a potenciálny problém rómskych osád sa odsúva do úzadia. Stále však platia obavy ako pri prvej vlne. V osadách tiká časovaná bomba. Pri vysokom reprodukčnom čísle vyplývajúcom zo zovretého spôsobu bývania a zlých hygienických podmienok sa epidémia bude rýchlo šíriť.

Počet všetkých Rómov v odlúčených enklávach sa síce zruba vyrovná populácii jediného okresu, akým je Bardejov, no potenciál šírenia nákazy za hranice stoviek osád rozmiestnených po území Slovenska je vysoký.

Ministerstvo vnútra si to uvedomuje a v septembri schválilo z eurofondov projekt na zmiernenie pandémie v marginalizovaných rómskych komunitách v hodnote 5,6 mil. eur. Má sa zlepšiť monitorovanie rizika ochorenia na COVID-19, prístup k zdravotnej starostlivosti. Podpora má zahŕňať dodávky potravín, hygienického materiálu, komunikačných kapacít.

To posledné je azda najdôležitejšie. Posilniť by sa mali počty terénnych asistentov, teda tých, čo pôsobia medzi Rómami, poskytujú im informácie. Vládna splnomocnenkyňa Andrea Bučková zdôrazňuje, že činnosť terénnych asistentov s prívlastkom Covid, ako ich nazýva, bude dôležitá na zabezpečovanie prvého kontaktu s miestnymi Rómami. Chce sa vyhnúť stavu, aby sa osady zatvárali tak ako na jar pri prvej vlne.

Informátori, terénni pracovníci, nech ich nazveme akokoľvek, sú naozaj tí najdôležitejší. Oni poznajú vzorce správania, pohnútky konania Rómov, ich zdravotný stav. Hodnotiac zvládnutie prvej vlny pandémie v rómskych osadách možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov zo strany terénnych pracovníkov predznamenáva úspech. Pandémia Covidu môže priniesť prielom v politike voči Rómom. Ich poznanie a priznanie ich osobitnosti – bez ohľadu, či ju vyhodnocujeme ako problém pri spolunažívaní alebo iba obyčajnú inakosť – je kľúčom k nachádzaniu správnych a efektívnych riešení.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.