Štúdia: Ľudia sa pre covid báli ísť k lekárovi. Onkologické problémy podľa vedcov porastú

Neordinujúce ambulancie, lockdown a strach z nákazy znížili záujem o preventívne prehliadky aj u onkológov. Prvá štúdia naznačuje, že covidom oneskorená diagnostika zhoršuje stav pacientov a znižuje ich šance na prežitie. Podľa odborníkov uvidíme tieto dopady v nasledujúcich rokoch aj na Slovensku.

Nádorové ochorenia sú dlhodobo druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku. Vlani im podľahlo približne 14-tisíc ľudí. V porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov ide o nárast zhruba o 400 ľudí, čiže tri percentá.

Mortalita a výskyt nádorových ochorení sa dá znížiť prostredníctvom plošného skríningu. Poistenci všetkých zdravotných poisťovní, vybraní podľa definovaných kritérií, sú adresne pozývaní na preventívne prehliadky a vyšetrenia. Vďaka tomu je možné odhaliť vybrané onkologické ochorenia včas.

V roku 2018 schválila vláda Slovenskej republiky prvýkrát Národný onkologický program. Rok 2019 vyhlásilo ministerstvo zdravotníctva za Rok prevencie. Spustilo preto tri skríningové programy:

• Skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka
• Skríning rakoviny prsníka
• Skríning rakoviny krčka maternice

Túto formu prevencie však zásadným spôsobom narušila pandémia ochorenia COVID-19. Rakovina je sprievodným ochorením, ktoré zhoršuje priebeh covidu. Onkologickí pacienti sa preto aj pre obavy z nákazy zdráhali prísť do zdravotníckych zariadení.

Svoju úlohu zobralo tiež preťaženie zdravotníckych systémov na celom svete. Skríningové programy a iné diagnostické služby sa v mnohých štátoch utlmili alebo úplne pozastavili.

Viacerí odborníci varovali, že lockdown a obmedzenia povedú k oneskoreniu diagnostiky a liečby rakoviny. Prvé dáta z Francúzska tieto dohady iba potvrdzujú.

Výsledky: obmedzený prístup k včasnej diagnostike zhoršil stav rakoviny

Skupina odborníkov pod vedením doktora Alaina R. Thierryho publikovala v odbornom vedeckom časopise JAMA štúdiu, ktorá porovnáva nádorovú záťaž u pacientov, ktorým diagnostikovali rakovinu hrubého čreva pred a po pandemickom lockdowne.

Ide o prvú prácu, ktorá hodnotí kauzalitu medzi protipandemickými obmedzeniami a oneskorenou diagnostikou a liečbou konkrétnej rakoviny. Zúčastnilo sa na nej 80 pacientov.

Polovica z nich podstúpila skríning v čase od 11. novembra 2019 do 9. marca 2020, keď vo Francúzsku ešte nebol zavedený lockdown. Ďalších 40 pacientov išlo na skríning, naopak, po uvoľnení opatrení v rozmedzí od 14. mája 2020 do 3. septembra 2020.

Výsledky ukázali, že jedinci, ktorým diagnostikovali metastatický kolorektálny karcinóm mCRC [rakovina hrubého čreva a konečníka v štádiu metastáz, pozn. red.] po lockdowne, mali nádorové zaťaženie takmer sedemkrát vyššie ako pacienti diagnostikovaní pred pandémiou.

Navyše, u pacientov s vyšším nádorovým zaťažením sa medián prežitia znížil z 20 mesiacov na menej ako 15 mesiacov.

Ľudia sa báli ísť k doktorovi

Rozdiely v nádorovom zaťažení medzi obomi typmi pacientov a z toho vyplývajúce riziko zníženia prežitia môže podľa vedcov súvisieť s tým, že pacienti odložili svoju prvú návštevu onkológa.

„Okrem subjektívnych obáv a zdržanlivosti pacientov početné správy zaznamenali značné oneskorenie pri odosielaní miliónov žiadostí o skríning rakoviny hrubého čreva a hromadenie tisícok nevybavených (len v Anglicku) jedincov, ktorí čakajú na ďalšie vyšetrenie po získaní pozitívneho výsledku skríningu,“ komentujú odborníci.

Prudké zníženie v oblasti prevencie onkologických ochorení nenastalo len v krajine galského kohúta a na Britských ostrovoch, ale všade vo svete.

V Taliansku sa v prvom polroku 2020 znížili preventívne skríningy o 39 percent oproti priemeru dvoch predchádzajúcich rokov. Vyšetrenia hrubého čreva poklesli v Austrálii v apríli a marci minulého roku o 55 percent. V Spojených štátoch, ktoré pandémia zasiahla silnejšie, došlo k poklesu týchto vyšetrení až o 86 percent. Pandémii tak podľa odhadov bude možné na vrub pripísať približne 18-tisíc úmrtí na rakovinu počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Vedci tiež poukazujú na veľkú metaanalýzu, podľa ktorej sa aj štvortýždňové oneskorenie liečby spája so zvýšenou úmrtnosťou na sedem druhov rakovín.

Slovensko: Preventívne onkologické prehliadky klesajú

Paralelne sa na Slovensku uskutočňujú dva tipy skríningov: organizovaný a oportúnny. Organizovaný skríning sa zameriava na tie skupiny pacientov, ktorí sa dlhodobo vyhýbajú skríningu/prevencii. Pri oportúnnom si pacienti sami nájdu cestu na preventívne kontrolné vyšetrenie. To znamená, že poisťovne im neposielajú pozývací list.

So žiadosťou o porovnanie počtu výkonov skríningu v jednotlivých rokoch sme sa obrátili na zdravotné poisťovne pôsobiace na našom trhu. Tie svorne konštatujú, že pre epidémiu a strach z nákazy účasť na oboch typoch skríningu poklesla.

„Lockdown mal veľký vplyv na celú sféru ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Dostať sa k všeobecnému lekárovi, pediatrovi či špecialistovi bolo výrazne zložitejšie. Ani nehovoriac, že veľa ľudí ani na vyšetrenia nechcelo chodiť z obavy možnej nákazy v čakárni u lekára. Porovnávanie s vlaňajškom je teda veľmi otázne,“ skonštatoval Branislav Cehlárik, manažér odboru PR z Dôvery.

Napriek pozvánkam sa Slováci do ambulancií nehrnú

Počet žien s karcinómom prsníka mladších ako 45 rokov narastá. Vďaka preventívnemu mamografickému vyšetreniu sa dá ročne na Slovensku zachrániť až tristo žien. Kým počet pozvánok na populačný skríning karcinómu prsníka každý rok rastie, záujem žien o vyšetrenie klesá.

„V roku 2019 VšZP poslala klientkam vyše 17-tisíc pozvánok a na vyšetrení sa zúčastnilo takmer deväť percent z nich. V roku 2020 to už bolo trikrát viac pozvánok, no mamografiu prsníkov absolvovali iba niečo cez tri percentá žien. V prvej polovici tohto roka pozvala poisťovňa na mamografiu prsníkov 33-tisíc žien a vyšetrenie absolvovali necelé tri percentá z nich,“ uviedla pre Štandard Eva Peterová, manažérka oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Rovnaký trend zaznamenala aj súkromná poisťovňa Dôvera. Tá bola zároveň jedinou inštitúciou svojho druhu, ktorá dokázala koncom roka 2020 opäť začať pozývať svojich poistencov na skríning karcinómu hrubého čreva.

Vo všeobecnosti je vraj možné konštatovať, že účasť na tomto skríningu v roku 2020 a v prvom polroku 2021 v porovnaní s rokom 2019 výrazne poklesla.

„Výnimkou sú letné mesiace roka 2020, keď sa protipandemické opatrenia dočasne uvoľnili. Od januára 2019 do augusta 2021 sme pri organizovanom skríningu pozvali 100-tisíc mužov a žien, približne päťtisíc odovzdalo vzorku stolice svojmu všeobecnému lekárovi a ten poslal na ďalšie vyšetrenie (kolonoskopiu) necelú stovku z nich,“ povedal Cehlárik.

Pandémia na čas obmedzila aj skríning rakoviny krčka maternice. Na Slovensku na ňu každoročne ochorie približne šesťsto žien, najčastejšie sa vyskytuje vo veku okolo 45 rokov. Tento medicínsky problém je však ľahko diagnostikovateľný a v skorom štádiu aj efektívne liečiteľný.

„Ak sa pozrieme na prvotné výsledky organizovaného skríningu rakoviny krčka maternice, tak vidíme, že pozvaných bolo od mája do augusta 40-tisíc žien, zúčastnilo sa ho len 30 žien. Pozvané poistenky však majú pol roka na to, aby si dohodli vyšetrenie a z našich skúseností vyplýva, že ich reakčný čas je zvyčajne dlhší – niekoľko mesiacov od doručenia pozývacieho listu,“ tvrdí optimisticky Cehlárik.

„Počet preventívnych prehliadok u gynekológa za posledných desať rokov narastá a vďaka zameraniu sa na vyhľadávanie gynekologických onkologických ochorení dnes môžeme povedať, že nám významnou mierou klesol počet poisteniek, u ktorých sa karcinóm krčka maternice zachytáva v neskorých štádiách,“ dodala Peterová.

Za dôsledok koronavírusu však možno považovať odložený plošný skríning rakoviny pľúc a karcinómu prostaty, ktoré sa pre pandémiu zatiaľ nestačili rozbehnúť. V minulom roku pritom muži najčastejšie zomierali práve na rakovinu pľúc a na treťom mieste sa umiestnila rakovina prostaty. Dokazujú to údaje Národného onkologického registra SR zverejnené v Európskom onkologickom informačnom systéme (ECIS).

Poisťovňa Union do uzávierky článku na naše otázky neodpovedala.

Budeme zrejme svedkami nárastu onkologických ochorení

Či u nás v roku 2021 prichádza v porovnaní s rokmi pred pandémiou viac pacientov v neskoršom štádiu ochorenia, zatiaľ nevedno. Validované štatistiky o novozachytených ochoreniach a štádiách onkologických ochorení bývajú dostupné až s odstupom niekoľkých rokov.

„Logicky sa dá predpokladať – a upozorňujú na to aj svetové onkologické spoločnosti ako ESMO (Európska spoločnosť pre klinickú onkológiu) a ASCO (Americká spoločnosť pre klinickú onkológiu), že z dôvodu pandémie COVID-19, časové odklady skríningových vyšetrení u asymptomatických (bezpríznakových) ľudí môžu spôsobiť, že budeme svedkami nárastu počtu ochorení v pokročilejších štádiách, čo sa môže ďalej prejaviť v zvýšenej morbidite (chorobnosti) a mortalite (úmrtnosti),“ povedala pre Štandard lekárka Mária Rečková z Národného onkologického inštitútu.

„Keďže doteraz sme nemali skríningy v pravom zmysle slova, nebudeme vedieť vyhodnotiť vplyv na záchyt v neskorších štádiách ochorenia,“ myslí si zas Stanislav Špánik, prezident Slovenskej onkologickej spoločnosti.

Pri ochoreniach, kde je možné zachytiť a úspešne liečiť aj takzvané prekancerózy, teda predstupeň rakoviny, môžeme byť podľa Rečkovej svedkami zvýšeného počtu novozachytených onkologických ochorení.

Miera akútnej liečby sa na Slovensku počas pandémie nezmenila

Štandard ako prvý poukázal na vplyv pandémie covidu na liečbu rakoviny v podmienkach Slovenska. Hrubá odhadovaná miera mortality na rakovinu bola v minulom roku na Slovensku v porovnaní s rokom 2019 vyššia až o 20 percent.

Akútna liečba zahŕňajúca chirurgické výkony, chemoterapiu, biologickú liečbu a rádioterapiu sa však podľa Národného onkologického ústavu konala bez výrazných obmedzení.

„Národný onkologický ústav, ako jedna z mála nemocníc, aj počas druhej vlny pandémie poskytoval v nezmenenom režime zdravotnú starostlivosť rozliečeným onkologickým pacientom. Nemocnica poskytovala onkologické liečby, ako aj vyšetrenia, prostredníctvom ktorých onkológovia NOÚ sledujú účinnosť liečby u onkologických pacientov. Akútne operačné výkony u pacientov s nádorovými ochoreniami pokračovali bez obmedzenia, rovnako tak aj malé operačné zákroky,“ tvrdí.