Čo sa stane, keď sa viera pomieša s politikou a pridá sa k tomu historický sentiment.

Cetinje, historické hlavné mesto Čiernohorského kráľovstva, si pripomínalo predminulú nedeľu kyjevský Majdan zo zimy roka 2014. Zakuklení čier­no­horskí nacionalisti stavali pouličné barikády z kameňov, odpad­kov, kontajnerov a pneumatík, jeden vrhal molotova, iný kamene, ďalší vystavali stenu z horiacich pneumatík. Cieľom mladých mužov bolo zabrániť uskutočneniu tradičnej inaugurácie arci­bis­kupa (metropolitu) čiernohorsko-prímorskej metropolie na tradičnom meste, v cetinjskom kláštore. Podľa niektorých svedkov vy­tiah­li jednotliví protidemonštranti aj pušky a strieľali do vzdu­chu.

Inaugurácia, ktorej sa v miestnom jazyku hovorí ustoličenje, sa mohla vykonať len za pomoci tisícky policajtov. Nový metropolita Joanikije II. a hlava Srbskej pravoslávnej cirk­vi, patriarcha Porfirije, prileteli helikoptérou. O počte zranených kolujú rôzne čísla. Zranených malo byť do 60 osôb, z toho mini­málne sedem policajtov.

Bol som pri tom, keď sa to v Cetinje začalo.

Nešlo o vieru

Vierou sa nedá vysvetliť, prečo vo sviežom vzduchu horského mes­tečka Cetinje bolo cez ten víkend cítiť zápach občianskej vojny. Celý predchádzajúci týždeň som v novinách sledoval brojenie na nedeľnú bitku a trúfam si povedať, že o samo náboženstvo celý ten čas nešlo, žiadne debaty o rozdielnych názoroch k vierouke som nezachytil. Je to národnostno-politický konflikt medzi pravo­slávnymi bratmi, ktorých spája ten istý jazyk, tá istá kultúra – a tá istá povrchná inštrumentalizovaná viera.

V tú nedeľu to bola aj pom­sta večného vladára Čiernej Hory, otca znovuzís­ka­nej štátnosti z roku 2006, prezidenta Mila Djukanovića, novej čiernohorskej vlá­de. Keď ulice mesta Cetinje už horeli, zverejnil Djukanović videjko, v ktorom sa rozčuľoval nad tým, aké „nedôstojné“ je priletieť do vlastného sídla vrtuľníkom – lenže on sám tie protesty „na Ce­tin­je“ privolal.

Kým mnohé regióny tohto maličkého, ale pestrého štá­tu prejavujú vlažný postoj k čiernohorskej národnosti a štátnosti, Cetinjčania sú uvedomelí čiernohorskí vlastenci. Kamenné mes­tečko v kamenistom krase pôvodne nemalo ani vodu a doteraz ju 14-tisíc obyvateľov ani nemá, ale žijú tu najuvedomelejší čiernohorskí vlas­tenci. Djukanović sa mohol spoľahnúť, že vyvolať v Cetinje protisrbské vášne nie je veľký kumšt.

Vladár s orlím obočím stavil na eskaláciu konfliktu, hoci práve jeho čoraz agresívnejšie ťaženie proti dominujúcej Srbskej pravo­sláv­nej cirkvi (SPC) významne prispelo k tomu, že jeho Demokratická strana socialistov Čiernej Hory (DPS) presne pred rokom prehrala voľby a po takmer tridsiatich rokoch stratila moc. V modernom hlavnom meste Podgorica vládne odvtedy veľký a kreh­ký zlepenec z konzervatívno-prosrbských, amorfno-populistických a progresívno-prozápadných strán, ktoré nespája nič iné ako odpor k pre­fíkanému mocipánovi Djukanovićovi.

Milo Djukanović. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Napríklad staručký premiér Zdrav­ko Krivokapić, donedávna rešpektovaný profesor strojného inžinier­stva, sa spolitizoval až v roku 2019, keď Djukanovićov režim pre­sadil zákon, ktorým sa čiernohorský štát chystal vyvlastniť roz­siahly majetok SPC. Veriaci päťnásobný otec Krivokapić sa stal naj­prv vedúcim procirkevnej mimovládky s názvom Ne damo Crnu Goru, až po­tom vstúpil do politiky a až z pozície premiéra začal uvažovať nad za­ložením vlastného politického subjektu, umiernenej kresť­ans­ko­demo­kratickej strany. Nebol to váhavý slušák Krivokapić, ktorý je považovaný za hlasnú trúbu čiernohorsko-prímorskej metropolie, čo prilieval olej do cetinjského ohňa.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.