Ilustračný záber, kopula chrámu v Ľvove. Foto: kaci/flickr.com

Karol Maník píše o Ľvove a svete, ktorý mu otvorila pandémia.

Miloval som tie večery. Hlavne počas pandémie, keď bol pohyb obmedzený. Každý večer som bral do rúk ruženec a vyšiel von modliť sa, obchádzajúc  náš kostol. Myseľ sa upokojovala, doznieval v nej končiaci sa deň. Objímal som všetkých a všetko v desiatkoch ruženca. Modlil som sa desiatky, nerátajúc ich. Spomínal som, ďakoval, prosil, odprosoval, opakujúc  v duchu Zdravas Mária... Náš kostol  je na kopci neďaleko centra mesta, a tak som sa díval na Ľvov podo mnou. Svietiaci tisícami svetiel, za ktorými sa ukrývali životné príbehy.

 A vždy...

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.