Prejav pápeža Františka k stretnutiu s biskupmi, kňazmi, rehoľníčkami, rehoľníkmi, seminaristami a katechétmi.

Drahí bratia biskupi,
Drahí kňazi, rehoľníčky, rehoľníci a seminaristi,
Milí katechéti, bratia a sestry, dobrý deň!

Srdečne vás pozdravujem a ďakujem Mons. Stanislavovi Zvolenskému za jeho slová. Ďakujem za pozvanie, aby som sa cítil ako doma: prichádzam k vám ako váš brat, a preto sa cítim ako jeden z vás. Som tu, aby som s vami zdieľal vašu cestu, vaše otázky, očakávania a nádeje tejto cirkvi a tejto krajiny. To bol štýl prvej kresťanskej komunity: jednomyseľne zotrvávali na modlitbách, kráčali spoločne (porov. Sk 1,12-14).

To je prvá vec, ktorú potrebujeme: Cirkev, ktorá kráča spolu a prechádza po cestách života s horiacou fakľou Evanjelia. Cirkev nie je pevnosťou, potentátom či hradom, ktorý hľadí zhora na svet s odstupom a vystačí si sám. Tu v Bratislave hrad už máte a je krásny. Cirkev je spoločenstvo, ktoré túži pritiahnuť ku Kristovi cez radosť Evanjelia; je kvasom, z ktorého sa vytvára Kráľovstvo lásky a pokoja vo vymiesenom ceste sveta. Prosím vás, nepodľahnime pokušeniu okázalej nádhery a svetskej veľkoleposti! Cirkev má byť pokorná ako Ježiš, ktorý sa zriekol všetkého a stal sa chudobným, aby nás obohatil (porov. 2 Kor 8,9): prišiel, aby prebýval medzi nami a vyliečil naše zranené človečenstvo.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.