20 rokov: Čo všetko naozaj zmenil 11. september

Tri veľké oblasti zmeny a rola vojny proti terorizmu.

September 2001 nebol tým, čo navždy zmenilo svet. Už vtedy bol ten pátos prehnaný, dnes to – vďaka odstupu – vieme s istotou. Ale svet sa za 20 rokov dramaticky zmenil, otázka znie, čo z toho malo a má priamy súvis s terorizmom al-Kájdy spred dvoch dekád.

Za hlavné zmeny by som označil tri.

Po prvé, zmenila sa Amerika

V užšom zmysle aj New York, ale najmä sa zmenil americký pohľad na svet a najmä na seba.

Viac ako 11/9 to ale ovplyvnila skúsenosť s ideologickými vojnami na Blízkom východe, zvlášť Irak.

Malo to tri etapy. Američania odmietali nákladné vojny v islamskom svete, medzi demokratmi to pomohlo Obamovi (1. fáza), nielen preto že porazil jastraba McCaina, ale Obama ani žiadnu vojnu nezačal a bol viac-menej zahranično-politický realista. Ešte väčšiu zmenu dokonal Trump (2. etapa), ktorý zmenil republikánov aj americký politický kartel. Ten sa za štyri roky jeho vlády zmenil, tlačil naň hlas ulice. Vidieť to aj na vláde Bidena (3. etapa), ktorý tento kartel predtým celé desaťročia reprezentoval, veď preto si ho aj vybral Obama za viceprezidenta, a predsa dnes vládne inak. Forever wars definitívne ukončil, aj keď z Afganistanu odišiel nedôstojne, na rozdiel od Nixona z Vietnamu. Vojaci totiž odišli skôr, ako tisíce amerických civilistov, a bez zbraní.

Amerika sa ale nezmenila len pokiaľ ide o vojny a export demokracie do dobytých krajín. Zmenila sa viac a hlbšie.

Doma je dnes bezpečnejšia ako bola v roku 2001, v tom má Condoleezza Riceová nepochybne pravdu, ale Amerika je dnes aj politicky a ekonomicky nezávislejšia od Blízkeho východu, oveľa nezávislejšia od dovozu ropy a plynu a oveľa viac sa sústredí na vlastné sociálne problémy.

Tie sú, samozrejme, vďaka dvom biliónom dolárov minutých na vojny väčšie, než by mohli byť, ale tieto vojny nie sú ich príčinou.

Príčiny americkej sociálnej krízy ležia doma. Ekonomický a finančný model pokľakol s Lehmanmi, závislosť na opiátoch stále bujnie, ekonomická nerovnosť a prepad strednej triedy rastie, dlhodobá nezamestnanosť, ktorú nevidieť v štatistikách o nezamestnanosti, tiež. Táto depresia má ale domáce príčiny, vojny ju zhoršili, ale nespôsobili.

Stačí si pozrieť filmy ako Out of This Furnace, Wrestler, Manchester by the Sea, dokument American Factory či prečítať knihu alebo pozrieť film podľa J. D. Vancea Hillbilly Elegy. Americký sen a nekonečný úspech nahradila téma chudoby.

Amerika má najväčší problém doma, vojny v Mezopotámii ju zdržovali a odkláňali (či zamestnávali) pozornosť. Mimochodom, dnes opäť viac rieši náhradnú tému – rasizmus.

Po druhé, zmenil sa moslimský svet

Al-Kájda je marginalizovaná, Islamský štát, ktorý by bez americkej intervencie v Iraku nevznikol, bol ešte vražednejší, ale tiež je už porazený. Terorizmus sa tu ale bude kotiť a štiepiť ešte dlho. Dnes ale ohrozuje viac moslimov ako Američanov či Európanov.

Islamský svet od Magrebu po Indiu je vo vnútrom konflikte. Revolúcie Arabskej jari, ktoré tiež vznikli bez pričinenia Ameriky, sú porazené, a nahradila ich ťažká a dlhodobá vojna šiítov a sunitov. Táto vojna oslabuje moslimský svet, nemá vo výhľade riešenie, nastolenie novej rovnováhy bude ešte trvať. Pomáha to Izraelu aj Amerike. Ak teda Západ nepodľahne nutkaniu riešiť problémy, ktoré vyriešiť nedokáže.

Veľkou otázkou našich čias je, ako tieto vojny poškodia samotný islam. Tridsaťročná vojna v Európe nezmenila len rovnováhu moci, ale aj koncept štátu a najmä vzťah štátu a náboženstva. Islam je ale iný svet, porovnania s kresťanstvom krívajú na obe nohy.

Každopádne v tejto regionálnej vojne sa lepšie ako Američania orientujú Židia, Rusi a Číňania. Francúzi a Európania urobili svoj „vlastný Irak“ v Líbyi, politicky stratili tiež Turecko a, našťastie, aj ilúzie o islame a rozširovaní EÚ.

Americké intervencie v Afganistane a najmä Iraku túto šiítsko-sunitskú vojnu urýchlili, ale jej príčiny boli dané už dlhšie. Saddám Husajn či Baššár Asad boli zátkami v natlakovaných fľašiach, ktoré Američania pomohli odistiť. Príčiny ale ležia v nerovnováhe medzi Iránom a Saudskou Arábiou, nie v 11. septembri.  

Po tretie, migrácia a medzinárodné právo

To je oblasť, ktorú 11/9 ovplyvnil najviac. Opäť to ale viac ovplyvnil Irak ako Afganistan. Platí ale, že Afganistan viedol pyšnú Ameriku aj do Iraku, linka tu teda je.

Masová migrácia by nevznikla, keby sa nedali do pohybu milióny ľudí z Blízkeho východu, tamojší kresťania aj moslimovia. Migrácia zmenila pohľad Európy na región aj na islam. Žiaľ, takmer vymazala kresťanstvo v niektorých tradičných oblastiach, kde kresťania prežili takmer dve tisícročia.

V tomto zmysle možno hovoriť o vplyve, ktorý začal po 11. septembri 2001. Zodpovednosť ale nenesie len Amerika a Západ, ale aj vojna šiítov a sunitov, Arabská jar a islamizmus.

Rok 2001 zmenil aj rozlišovanie medzi vojnou a protiteroristickou operáciou.

Amerika mala právo na odvetu proti al-Kájde aj Talibanu, ktorý ju chránil. Mali právo zabiť bin Ládina. Američania ale často kamuflovali, že v pozadí týchto islamistických kruhov hrá dôležité miesto Saudská Arábia, ktorá je ich spojencom v regióne. Občas to zamlčiavali a občas ukazovali viac na Irán, pritom na to nebol dôvod. Deje sa tak dodnes.

Najmä z Izraela bolo po septembri 2001 počuť, že Američania nemajú viesť vojnu, ale cielenú protiteroristickú operáciu. Mala to byť akcia bez vojakov a základní na cudzom území. Američania išli inou a nákladnejšou cestou a výsledkom je, že tieto dve kategórie postupne zmutovali. Viď americké, ale aj ruské operácie v Sýrii či francúzske v Afrike, ale aj účasť Saudov, Hizballáhu či Iránu v Jemene, Sýrii a podobne.

Z medzinárodného pohľadu, aj akej-takej kontroly vedenia vojen v demokratických krajinách (rola parlamentu), to nie je dobre.

Ústredný rozdiel oproti 11. septembru 2001 ale je, že nehorí New York, ale Blízky východ.