Najnovším pokusom o premenu nášho zriadenia na „expertnú republiku“ je návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Útvar hodnoty za peniaze si tam zadefinoval kompetenciu, podľa ktorej budú ich stanoviská k revízii výdavkov jednotlivých rezortov záväzné.

Spomínate si ešte na to neustále volanie slovenských elít, novinárov, expertov a mnohých vládnych aj opozičných politikov, že vláda sa má pri zvládaní pandémie dôsledne riadiť iba názormi odborníkov? Teda tými, ktorí sa danou problematikou dlhodobo zaoberajú, majú na to vzdelanie, najlepšie ak sa danej téme aj akademicky venujú. Väčšinou som na toto takmer konsenzuálne presvedčenie slovenskej spoločnosti reagoval ako člen vlády takto: „Rád sa budem riadiť výlučne názormi odborníkov na pandémiu, len mi musíte povedať ktorých. A ešte mi musíte povedať, názormi z ktorého obdobia u daných odborníkov sa mám riadiť.“

Moja skúsenosť je totiž taká, že pri diskusiách na vláde, krízových štáboch alebo na pandemickej rade si názory naslovovzatých odborníkov, vedcov či profesorov z našich najprestížnejších univerzít často a zúfalo protirečili. Ak by si niekto prehral záznamy z týchto diskusií, zistil by napríklad, že názory na otváranie a zatváranie škôl sa aj u tých istých ľudí v priebehu pár týždňov niekoľkokrát otočili. Nepíšem to preto, aby som našich odborníkov a vedecké kapacity dehonestoval. Iba tým ilustrujem skutočnosť, že v zložitých situáciách, s ktorými nemáme skúsenosť, sa najlepšie rozhodnutia nedajú vedecky vypočítať akýmsi algoritmom. A navyše, aj odborníci a vedci sa často mýlia.

Pred stodvadsiatimi rokmi vedci presvedčivo dokázali, že stroje ťažšie ako vzduch nemôžu lietať. Pred päťdesiatimi rokmi sa vedci obávali globálneho ochladzovania. Potom sa začali obávať globálneho otepľovania. Dnes už tomu pre istotu hovoria klimatické zmeny. Nevieme síce presne aké, ale určite to bude katastrofa a ľudstvo je na pokraji vyhynutia. Preto zakážeme spaľovacie motory, všetci budeme jazdiť na elektromobiloch, lebo sú ekologickejšie. A čo ak nie? Čo ak je to rovnaký vedecký omyl ako preferovanie biopalív?

Čo ak elektromobily spotrebujú viac energie ako naša civilizácia potrebovala doteraz? Čo ak výroba batérií bude viac škodlivá pre životné prostredie ako čoraz úspornejšie spaľovacie motory? Čo ak budú elektromobily drahšie ako spaľovacie motory, takže si chudobnejší nebudú môcť auto dovoliť? Ale ktorý politik by si trúfol nevypočuť „všetkých vedcov“ a ísť kvôli ľuďom – svojim voličom, ktorých záujmy má zastupovať -  proti takýmto „vedeckým konsenzom“, ktoré ľudí poškodia? V západnej Európe si to už asi žiadni politici netrúfnu.

Nie je pre mňa žiadnym prekvapením, že dôvera ľudí v štát a štátne inštitúcie v Európe aj na Slovensku klesá. Začala tu totiž panovať ideologická mantra, že politici nemajú zastupovať záujmy svojich voličov, ale majú vykonávať inštrukcie expertov, vedcov či odborníkov, ktorí majú údajne na riadenie štátu oveľa vyššiu legitimitu a mandát ako politici. To ale znamená, že politici sú často tlačení do rozhodnutí, ktoré ich vlastných voličov poškodia, urazia alebo im nebudú rozumieť.

Ako napríklad neustále predlžovanie veku odchodu do dôchodku. Liberálni ekonómovia a elity sú bohorovne presvedčení, že problém dlhodobého deficitu dôchodkového systému sa jednoducho vyrieši tým, že ľudia budú dlhšie pracovať. A keďže každý raz zomrieť musíme, počet rokov poberania dôchodku sa zníži. Problém je však v tom, že to síce s istotou uškodí ľuďom, ale vôbec to nevyrieši problém dlhodobého deficitu verejných financií. Zdaňovaním (odvodmi) práce si o desať rokov veľmi nepomôžeme. Čoraz viac práce totiž vykonávajú a čoraz väčší podiel HDP produkujú roboty. Podiel ľudskej práce na pridanej hodnote a na HDP klesá. Ako môžu tí istí „experti“ s betónovou istotou tvrdiť, že dlhodobý deficit verejných financií treba vyriešiť na úkor ľudí a súčasne sa priznávať, že na robotizáciu a s tým spojený pokles príjmov verejných financií nemajú žiadnu odpoveď? Na to zase nemám žiadnu odpoveď ja.

V predstavách liberálnych elít sú politici mukli na špinavú prácu, ktorí majú realizovať idey a vízie expertov, presadzovať ich proti verejnej mienke a niesť za ne zodpovednosť. Oni predsa najlepšie vedia, ako spravovať štát. Čo tam po politikoch, ktorí museli predstúpiť pred voličov so svojím programom, ktorý sľúbili realizovať? A ak sa zrazí legitímny záujem občana s názorom expertov, napríklad aj v otázke povinného očkovania, potom musí mať údajne prednosť názor experta. A politici nech len to povinné očkovanie zavedú, bez ohľadu na názory ľudí.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.