Generálny prokurátor podľa Baránika vykonáva politickú činnosť. Žilinka: To je aká obludnosť?

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nerozumie situácii, ktorá vznikla v súvislosti s mediálnym výstupom Generálnej prokuratúry (GP) SR, ani reakciám, ktoré ju sprevádzajú. Šéf prokurátorov to uviedol na piatkovom rokovaní Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, na ktorý bol pozvaný, aby vysvetlil, prečo sa na minulotýždňové vyhlásenie GP SR k uzneseniam o zrušení obvinení nedostali všetky médiá, ktoré prejavili záujem.

Žilinka zdôraznil, že GP SR robí maximum pre rýchle a flexibilné informovanie verejnosti, odmietol tvrdenie o selekcii médií. Zopakoval argumenty o kapacitných dôvodoch i pandemickej situácii, ktoré predurčili, že prítomné na vyhlásení GP budú štyri celoštátne televízie i dve agentúry a prostredníctvom online prenosu TASR bude zabezpečené zverejnenie obsahu širokej verejnosti. „Tvrdenie, že sme niekoho nepustili, že niekto dostal a nedostal pozvanie, nezodpovedá realite. Jednoducho, zvolili sme v závislosti na podmienkach najefektívnejší formát plošného informovania,“ vyjadril sa Žilinka. Poukázal na to, že nešlo o prvý prípad takto zvoleného informovania zo strany GP, pričom ho doteraz nikto nenamietal. Dodal, že GP odpovedala na všetky otázky všetkých médií, ktoré boli k téme vyhlásenia prokuratúre doručené.

Člen výboru Roman Foltin (SaS) apeloval, aby sa nehľadalo právne zdôvodnenie, prečo sa „to takto urobilo“, ale spôsob, ako v budúcnosti zabezpečiť účasť pre všetkých, ktorí o to prejavia záujem. Priamo o to šéfa prokurátorov požiadal poslanec Jozef Pročko (OĽaNO). „Prosím, robte tie tlačové konferencie v budúcnosti tak, aby sa tam mohli dostať všetci novinári,“ povedal. Podpredseda výboru Miroslav Kollár (nezaradený) upozornil, že podobné prípady znižujú dôveryhodnosť prokuratúry. Kollár je totiž presvedčený, že záleží nielen na tom, čo sa robí, ale aj ako sa to robí. „V konečnom dôsledku verejnosť si nebude pamätať, koľko vyhlásení ste promptne a rýchlo dali, ale to, že ste v istej citlivej veci postupovali tak, že to vyvoláva otázky a pochybnosti,“ povedal Kollár.

Žilinka na rokovaní uviedol, že formy mediálnych výstupov sa budú odvíjať od témy, ktorú bude potrebné komunikovať a tiež od priestorových možností. „Ak bude potrebné zorganizovať tlačovú konferenciu, budeme hľadať možnosti mimo priestorov GP,“ povedal Žilinka.

Mediálny výbor nepresvedčil

Mediálny výbor vo svojom uznesení nezobral na vedomie Žilinkovo vysvetlenie, vyzval ho na otvorenú a transparentnú komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom médií tak, ako sa k tomu zaviazal vo výberovom konaní na post generálneho prokurátora. Rovnako ho vyzval k dodržiavaniu tlačového zákona a rovnému zaobchádzaniu s médiami.

Predseda výboru Kristián Čekovský (OĽaNO) po rokovaní vysvetlil, že Žilinkovo vysvetlenie považuje za nedostatočné. „Nestotožňujeme sa ani s jeho slovami, že nešlo o selekciu médií a jeho vysvetlenie nám nedáva ani záruky, že sa niečo podobné nemôže stať v budúcnosti,“ povedal.

Na tlačovú konferenciu GP SR vo štvrtok 2. septembra nevpustili novinárov z redakcií Denníka N, SME a Aktualít. Generálny prokurátor to vysvetlil kapacitou miestnosti, v ktorej sa konferencia konala. Šéfredaktori spomínaných médií poslali otvorený list generálnemu prokurátorovi. Odmietli selektívny prístup k novinárom. Žilinka v reakcii na sociálnej sieti odmietol obvinenia zo selekcie médií, poukazuje v ňom na to, že na tlačovej konferencii sa zúčastnili štyri celoštátne televízie a dve tlačové agentúry a bol zabezpečený aj online prenos, neskôr i zverejnenie uznesení na webe.

Pohľad generálnej prokuratúry na paragraf 363 sa nezmenil

Pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Žilinka uviedol, že pohľad GP SR na paragraf 363 Trestného poriadku sa žiadnym spôsobom nezmenil.

„Odmietam, aby boli vytrhávané z kontextu jednotlivé vety zo všetkého toho, čo bolo povedané. Tak na vypočutí, aj v súčasnej dobe,“ reagoval na otázku, či sa v porovnaní s verejným vypočutím pred voľbou šéfa prokuratúry nezmenil jeho postoj na znenie sporného paragrafu. „Zastávam konzistentný názor k tomuto inštitútu,“ zdôraznil.

Zopakoval, že bez tohto oprávnenia by sa stal generálny prokurátor štatistom. „Nezostávalo by mi nič iné, len skonštatovať porušenie zákona s dôvetkom, že nemôžem prijať na základe vzniknutej nezákonnosti opatrenie,“ povedal.

Kritizoval, že sú spochybňované rozhodnutia autorít. Odmietol, že by sa GP SR vo svojich rozhodnutiach prikláňala na stranu obhajoby. „Na všetky jej námietky, na ktoré má v trestnom konaní nárok, musí GP SR zareagovať a zaujať stanovisko,“ podotkol.

Konflikt s Baránikom

Ďalej zdôraznil, že nevie o žiadnych podivných rozhodnutiach a za každým jedným svojím rozhodnutím a vyhlásením si stojí. Ohradil sa voči tvrdeniu podpredsedu výboru Alojza Baránika (SaS), že svojimi reakciami vyvoláva vášne a vykonáva politickú činnosť. „Toto je aká obludnosť. Čo ja mám s politikou? Nič,“ zdôraznil s tým, že nie je pravda ani to, že by sa vyhýbal zdôvodňovaniu svojich rozhodnutí.

Paragraf 363 dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

GP SR zrušila 31. augusta na základe tohto paragrafu obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

(tasr, ste)