Ceny nehnuteľností na Slovensku sú nebývalo vysoké, navyše na trhu vládne neistota. Čo sa bude diať ďalej? „Vplyvov je tak veľa, že nedokážem povedať, čo bude,“ priznáva Milan Murcko, generálny riaditeľ spoločnosti YIT Slovakia, jedného z najvýznamnejších staviteľov bytov na Slovensku. Dopyt stále prevyšuje ponuku, stúpajú náklady na mzdy, neočakávane vyskočili ceny stavebných materiálov. Do toho prichádza štát s avizovanou výstavbou nájomných bytov a obrovské peniaze sa majú do stavieb investovať z Plánu obnovy. Stavebných kapacít je málo už teraz a bude to ešte napätejšie. Tlak na ceny neustane.

Názov vašej firmy je YIT. Tri čudne poskladané písmená. Ako to má Slovák čítať?

Aj Fíni s tým majú problém. Oni to vyslovujú u-i-te. Skratka je z dlhšieho názvu firmy, ktorý v preklade znie Všeobecná inžinierska spoločnosť.

Dobre, ostaňme pri u-i-te alebo anglickom vaj-aj-ti. YIT Slovakia je dcérou fínskej firmy YIT. V akej skupine sa teda nachádza?

Fínska spoločnosť zamestnáva šesťtisíc ľudí a má obrat okolo dvoch miliárd eur. Je prítomná v Rusku, pobaltských krajinách, v strednej Európe. YIT patrí do klubu firiem starších ako sto rokov.

Fínska firma expanduje v bývalom komunistickom bloku. Prečo práve tu?

Geografická diverzifikácia je nástrojom na zmiernenie dopadov z lokálnych zmien trhu. Realitný trh je cyklický. Ide hore, potom príde korekcia, upraví sa to a potom znovu. To, že na Slovensku máme od roku 2008 dobré časy, je výnimka. Obyčajne každých šesť až osem rokov došlo na západných rozvinutých trhoch ku korekcii.

Takže cení sa, že u nás, v tejto časti Európy, je to iné.

Aj keď národné trhy čím ďalej, tým viac konvergujú, stále sú tu lokálne výkyvy a trhy v strednej Európe sú podstatne menej nasýtené. Korekciu sme naposledy zažili v roku 2008 a odvtedy nedošlo k žiadnej ďalšej. Súčasná cenová hladina však začína atakovať úroveň, pri ktorej treba spozornieť.

Nafukuje sa bublina?

Je to možné, ale problém je oveľa komplexnejší. Veď si len zoberte, že ceny stavebných materiálov narástli v priebehu pár mesiacov aj o sto, dvesto percent. Ako sa bude vyvíjať inflácia a úrokové miery na hypotékach? A aký vplyv bude mať inflácia na mzdy? A sú tu ďalšie otázniky. Ak bude rast miezd kopírovať rast cien nehnuteľností, dostupnosť bývania sa pri zachovaní ostatných faktorov ovplyvňujúcich trh zásadne nezhoršuje.

Vráťme sa k pôvodnej otázke. Oplatilo sa fínskej matke investovať na Slovensku?

Áno, vybudovali sme tu slušnú firmu, ktorá parí k lídrom na bytovom trhu, hoci z ich pohľadu slovenský podiel na celkovom obrate nie je veľký, predstavuje tri percentá z celej YIT. Pokladáme sa však za úspešných v inováciách. Niektoré veci sa sem chodia Fíni učiť.

Slovensko je pre Fínov výskumné laboratórium?  

To zas nie. Deje sa to z vôle lokálnych manažérov. Podujali sme sa pustiť napríklad do moderných foriem riadenia výstavby v digitálnom kolaboratívnom prostredí. Napríklad stavbu riadime tak, že majster príde s tabletom do bytu vo výstavbe, načíta QR kód, systém mu sprostredkuje všetky informácie o byte. Má tam detailný 3D model, pôdorys, záznamy o každodennej práci. Keď nájde nedostatok, napríklad vo forme zle doliehajúceho okna, otvorí BIM model, teda projektovú dokumentáciu v 3D, odfotí to a pošle dodávateľovi, ktorého sa to týka. Dodávateľ presne vie, čo má opraviť, a keď to opraví, prefarbí sa to v systéme na zeleno, problém sa odstránil. Vznikajú tak súbory dát, ktoré analyzujeme a učíme sa z nich. Náš tím špecialistov to vyhodnotí, a tak vznikajú odporučené riešenia do budúcna. Sem sa zakomponúvajú aj dáta z reklamácií po odovzdaní bytu. Je to náročné, ale oplatí sa to, vieme sa poučiť a neustále zlepšovať kvalitu našich bytov. Projektanti sa na základe týchto údajov vyhýbajú problémovým riešeniam, na ktoré sme ich upozornili.

Dokážete spresniť zadanie ďalšej stavby?

Je to proces neustáleho učenia. Základ úspechu je neopakovať chyby.

Nuž, mne to pripadá úplne prirodzené, nie ako nejaký zázračný objav. V materskej firme sa to nepoužíva?

Pokiaľ viem, na Slovensku takýto systém nikto neprevádzkuje. Je to systém riadenia výstavby cez zdieľanú virtuálnu platformu. Každý, kto sa zúčastňuje na výstavbe, pracuje online s aktuálnymi podkladmi. Odpadávajú chyby z použitia neaktuálnych informácií, ktoré často bývali zdrojom zbytočných nákladov. Toto máme len na Slovensku a v Litve.

Ak sa to uchytí, pôjde to zo Slovenska do Fínska?

Áno. Ale treba si uvedomiť, že Fíni by mali na testovanie takéhoto systému oveľa väčšie náklady. My sme ideálni veľkosťou. Nikto nás však do toho nenúti, my sami to chceme robiť. Bol to náš nápad.

Foto: Patrícia Falbová

Fínsko je povestné tým, že korupcia je tam takmer nulová. V celosvetových rebríčkoch je veľmi vysoko, vlani obsadilo druhé najlepšie miesto. Slovensko skončilo na 60. mieste. Ako to tu potom vnímajú Fíni?

Oni vnímajú, čo sa tu deje. Máme však jasnú dohodu. Korupciu nebudeme používať za žiadnych okolností. Ak by som také niečo urobil, podpísal by som si výpoveď. Nikdy mi to ani nenapadlo a na nič také ma nikto z Fínska nenavádzal. Striktné dodržiavanie morálnych hodnôt, samozrejme, často bolí. Kolega mi raz povedal: Ak ťa to nebolí, nemáš hodnoty, máš len názor.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.