Pred dvadsiatimi rokmi sa dátum 11. september zapísal do našich spomienok. Ľudia, ktorí majú viac ako 25 rokov, si na tento deň aj živo pamätajú. Mne sa v tento deň narodila moja najmladšia sestra, ktorá teraz oslavuje už dvadsiate narodeniny. Ja som mala vtedy skoro šesť rokov, takže situáciu som vnímala len detskými očami. Teraz je to už inak a pri rozhovore s pánom Mikulášom som si predstavovala, akú hrôzu musel prežívať on a jeho najbližší.

Mikuláš pred dvadsiatimi rokmi ako ešte mladý muž chcel uživiť svoju rodinu. S manželkou mali sen, postaviť si vlastný dom. Na ten si chcel Mikuláš zarobiť v zahraničí. No v tom čase nebolo jednoduché dostať sa do Ameriky. Keďže víza nedostal, rozhodol sa trochu zariskovať. Šiel do Kanady a odtiaľ ho mali prepašovať do USA.

Ťažká cesta do Ameriky

Na to si Mikuláš spomína teraz s úsmevom na tvári, no vtedy mu to nebolo všetko jedno. V Kanade strávil tri dni v jednom byte, odkiaľ ho potom v kamióne prepašovali do Ameriky. Do Ameriky sa dostal v októbri v roku 1999. Pracoval na stavbách. Väčšinou sa pohyboval v slovenskej komunite. Mali dokonca aj slovenský kostol, ktorý navštevoval.

Popri práci mu veľa voľného času neostávalo. „Veľa sme pracovali, ale raz sme si povedali, že pôjdeme na Manhattan. Na Brooklynskom moste sme si urobili pár fotiek a tam bolo krásne vidieť aj dvojičky. Bolo to týždeň pred ich pádom,“ spomína si Miluláš. S kamarátom si povedali, že o týždeň pôjdu aj na vyhliadku do dvojičiek, no už sa tam nedostali.

Foto: archív Mikuláša Sýkoru
(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.