Vojny a komunisti pripravili Slovensko o architekta, čo zmenil tvár Šanghaja

IMG_5948_ilustračná Kríž pred kúpeľnou kaplnkou vo Vyhniach. Foto: Martin Minka

Ladislav Eduard Hudec bol banskobystrický architekt, ktorého prvá svetová vojna dostala do Číny. Navždy zmenil vzhľad Šanghaja cez stovky realizovaných projektov, no do svojho rodiska sa vrátil až po smrti.

Ladislav Hudec, ktorý získal stredné meno po dedovi, sa narodil v Banskej Bystrici 8. januára 1893. Zatiaľ čo ho otec viedol k praktickému remeslu murára a tesára, kresliť sa naučil u známeho umelca Dominika Skuteckého.

Hudec sa rozhodol pre štúdium architektúry v metropole vtedajšieho Uhorska. Krátko po vyštudovaní Kráľovskej technickej univerzity v Budapešti sa tešil svojej prvej stavbe, mariánskej kaplnke v dedine Vyhne.

Dva dni po jej dokončení vypukla prvá svetová vojna, ktorá po dvoch rokoch trvania dostala mladého Hudeca spolu s jeho bratom na ruskú Sibír. Práve odtiaľ obaja ušli do Číny a usadili sa v Šanghaji.

Postavil prvý mrakodrap mimo Spojených štátov

Začiatkom 20. storočia sa výškovými stavbami mohli pýšiť len Spojené štáty americké. Budovy ako Empire State Building sú pre New York ikonické dodnes.

Hudec si po deväťročnej praxi u amerického architekta otvoril vlastný ateliér. V roku 1934 postavil 22-poschodový, 84 metrov vysoký Medzinárodný hotel, známejší ako Park Hotel v Šanghaji. Stavba si po celé desaťročia udržiavala štatút najvyššej budovy mimo USA.

Park Hotel v Šanghaji. Foto: Wikipédia

Hudec pôsobil v čínskom Šanghaji 29 rokov a zanechal v ňom desiatky realizovaných projektov. Aj keď sa snažil vrátiť na Slovensko, zmena politického režimu ho nakoniec donútila požiadať USA o azyl.

Do rodiska sa vrátil až po smrti. Keď v roku 1958 zomrel v americkom Berkeley, zanechal v poslednej vôli túžbu byť pochovaný v rodnom meste. Tá sa naplnila v roku 1970, keď boli jeho pozostatky prevezené do rodinnej hrobky na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.

ladislav eduard hudec
Rodinná hrobka Hudecovcov na evanjelickom cintoríne. Foto: Martin Minka

Hudecova kaplnka Panny Márie Kráľovnej prežila lesný požiar

Jediným dielom Ladislava Hudeca na našom území je kaplnka zasvätená Božej matke. Je nenápadne umiestnená v kúpeľnom lese vo Vyhniach, dedine známej predovšetkým pivovarom Steiger.

vyhne kaplnka
V obci Vyhne dodnes stoja desiatky kúpeľných domov. Foto: Martin Minka

Liečivé pramene v dedine objavili už v 13. storočí počas baníckych prác. V 16. storočí zaznačili Vyhne do máp ako kúpele. V prvej polovici 18. storočia vybudovali v kúpeľoch kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Asanovali ju po vyše sto rokoch počas rozširovania kúpeľov.

vyhne kaplnka
Kaplnka Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach. Foto: Martin Minka

Úlohy vybudovať novú kaplnku sa chopil mladý Ladislav Hudec. Projekt vypracoval ešte ako študent. Inšpiráciu čerpal nielen v Budapešti, ale hlavne v ľudovej architektúre transylvánskych Karpát.

Sakrálna stavba ako Hudecova prvotina verne zachytáva myšlienky mladého architekta. Spája sa v nej okrem iného rozkol pri výbere povolania medzi evanjelickým kňazom a architektom.

vyhne kaplnka
Interiér kaplnky vo Vyhniach. Foto: Martin Minka

Výber materiálov odkazuje na románsky sloh. Kombinácia dreva a kameňa zároveň splýva s okolitým lesom. Odkaz mladého Hudeca možno objaviť aj v mnohých detailoch interiéru, ktorý vznikol rukou miestnych umelcov a remeselníkov.

Kaplnka bola zasvätená Panne Márii patrónke Uhorska [dnes Panna Mária Kráľovná, pozn. red.] 26. júla 1914, teda dva dni pred vypuknutím prvej svetovej vojny. V roku 1945 kúpele vo Vyhniach vyhoreli. Ako jediná stavba zostala neporušená práve kaplnka.

Dokument o živote Hudeca s premiérou v kine, ktoré sám postavil

Pamiatku svetového architekta, ktorý bol vo vlastnom rodiskom zabudnutý, pomohol oživiť dokumentárny film Zmenil tvár Šanghaja z roku 2010. Na jeho produkcii sa podieľala aj Slovenská televízia a premiéru mal v šanghajskom kine, ktoré postavil sám Hudec.

V dokumente prvý raz zverejnili aj zábery zo 16-milimetrového filmu, ktorý si Hudec natáčal počas svojich pracovných ciest v 30. rokoch. Zachytáva život nielen v Číne, ale aj vtedajšom Československu, konkrétne v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Prahe.

Od premiéry dokumentu sa začalo o jeho osobu zaujímať aj Slovensko. Pri príležitosti stého výročia posvätenia kaplnky vo Vyhniach bola odhalená pamätná tabuľa. Spolok architektov Slovenska už niekoľko rokov udeľuje Cenu L. E. Hudeca pre slovenských architektov v zahraničí. Pamätnej tabule sa dočkal aj rodný dom v Banskej Bystrici, kde dnes funguje jeden z hotelov.


Ďalšie články