Personálne rošády Richardovi Sulíkovi idú. Slovensko o tom presvedčil hneď v troch väčších vnútrostraníckych bitkách za ostatné roky. Pri nafúknutí svojho poslaneckého klubu o skupinu ministerky spravodlivosti však môže naraziť.

Jedna z istôt, ktorá sprevádza existenciu strany Sloboda a Solidarita, je, že jej predseda Richard Sulík vyjde z vnútorných mocenských zápasov posilnený a jeho súperi sa stanú politicky nebohými.

Premiérovo sa tento obraz naskytol v období rokoch 2012 a 2013, keď kandidatúru na post lídra ohlásil poslanec strany Jozef Kollár. Žezlo chcel uchopiť pre údajnú Sulíkovu nepopulárnosť a prekážalo mu aj to, že vraj nie je tímovým hráčom.

Voľby na kongrese však dopadli v prospech Sulíka, hoci tesne. Pripísal si podporu 134 hlasov delegátov, pričom za Kollára dvihlo palec hore 121 voliteľov.

Krátko nato Kollár stranu opustil a s ním si zbalilo kufre aj jeho krídlo s Jurajom Miškovom, Danielom Krajcerom a Martin Chrenom. Udialo sa tak po Sulíkovej výzve.

Ďalší konflikt sa datuje do roku 2016, keď Sulík skorším zvolaním kongresu uzemnil svojho exministra práce Jozefa Mihála, ktorý ašpiroval na jeho kreslo lídra. Posunutie termínu totiž znamenalo aj pokles Mihálových šancí, pretože na presviedčanie voličov mu zostali len necelé štyri týždne.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.