Pomerne dlhé dejiny vzájomných vzťahov oboch mocností ukazujú, že aj v časoch najväčšieho nepriateľstva na politickej úrovni, dokázali ruské a americké vedecké kapacity spoločne posúvať ľudstvo vpred. Inak to nemusí byť ani v 21. storočí, pričom reálnym výsledkom takejto spolupráce môže byť okrem iného nielen obnovenie mamutej stepi, ale aj návrat mamuta do nej.

„Otec syntetickej biológie“ z Harvardovej školy medicíny George Church spojil sily so známymi ruskými vedcami Sergejom a Nikitom Zimovovými. Zatiaľ čo Američania pracujú na oživení mamuta, Rusi usilovne obnovujú jeho prirodzené prostredie –⁠ mamutiu step. Výsledkom pritom nemusí byť len vytvorenie reálnej napodobeniny filmového Jurského parku, ale aj zachránenie ohrozených živočíšnych druhov a zásadné zmiernenie dosahov klimatickej zmeny.

Návrat vyhynutého giganta

Cieľom Churchovho projektu s lakonickým názvom Oživenie mamuta je využiť pokrok v génových biotechnológiách na priame oživenie tohto vyhynutého tvora, alebo vytvorenie podobného zástupného druhu, ktorý by dokázal vo svojom bióme plniť rovnakú ekologickú funkciu.

Výber mamuta nie je náhodný. Skvelým kandidátom na návrat z vyhynutia ho robí skutočnosť, že má dodnes živého veľmi blízkeho príbuzného – slona ázijského. Ich genetická príbuznosť umožňuje upraviť gény dnes ešte stále živého druhu tak, aby vznikol druh adaptovaný na surové podmienky ďalekého severu.

Zámerom vedcov tak nie je, na rozdiel od mnohých iných projektov, naklonovanie stopercentnej kópie vyhynutého živočícha, ale vytvorenie funkcionálnej takmer presnej kópie, ktorá by mohla prosperovať v mrazivých oblastiach Sibíri a Severnej Ameriky.

George Church. Zdroj: Heyytessa –⁠ Own work, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=70920012

Churchov harvardský tím sa snaží identifikovať alely [dedičné základy znaku, jedna z viacerých alternatívnych foriem génu, pozn. red.], ktoré mamutom umožnili adaptáciu na chladnú klímu. Následne ich vpisujú priamo do génov slona ázijského. Vo všeobecnosti skúmajú, ako evolúcia adaptuje gény tak, aby sa u jednej príbuznej línie prispôsobili trópom a pri druhej ďalekému severu.

Vedci momentálne používajú CRISPR génové inžinierstvo na to, aby kopírovali mamutí genóm do bunkových kultúr ázijských slonov. Nadnes sa im takto podarilo prepísať veľké množstvo sloních génov a vytvoriť bunky, ktoré sa stále viac podobajú na tie mamutie. Tím dokázal vytvoriť rôzne mutácie od mamutieho hemoglobínu, extra ochlpenia, produkcie tuku až po špecifické klimatické adaptácie, ako sú mierne zmenené kanály sodíkových iónov v bunkových membránach.

Church chce následne tieto bunkové kultúry preprogramovať na indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPSC), teda také, ktoré sú v laboratóriu „nesmrteľné“. V takom prípade by už nebol potrebný ďalší zber nových vzoriek tkaniva. Takto vytvorené iPSC následne môžu byť využívané na vytváranie rôznych druhov buniek –⁠ krvných, ochlpenia aj tukových.

Po zrekonštruovaní niekoľkých úplných genómov mamuta, sa chce Churchovo laboratórium zamerať na adaptácie rôznych génov, ktoré umožňuje prežitie v chladných podmienkach. Mamut a ázijský slon sú z genetického hľadiska na 99,96 percenta rovnaké. Odlišuje ich približne 1,4 milióna mutácií, z ktorých 2 020 sú mutácie, ktoré menia 1 642 génov. Po odhalení všetkých potrebných génov a ich vpísaní do buniek ázijského slona, chcú vedci vypestovať prvé embryá mamuta, ktoré by mali dospieť v umelých materniciach.

Rekonštrukcia fauny a flóry mamutej stepi na severe dnešného Španielska. Zdroj: Mauricio Antón –⁠ from Caitlin Sedwick (1 April 2008). "What Killed the Woolly Mammoth?".
(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.