Slovensko už nie je čiernou dierou. Patríme medzi pätinu najúspešnejších štátov sveta

Medzi mnohými obyvateľmi Slovenska panuje dlhé roky predstava, že žijú v druhotriednom alebo treťotriednom štáte. Aj napriek mnohým ťažko riešiteľným problémom, ktorým nepochybne čelíme, je pravdou skôr pravý opak. V mnohých dôležitých ukazovateľoch totiž patríme takmer na špic sveta. Pripomínať si to je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho rozkvetu.

Majú sa Slováci zle? Jasná odpoveď na túto otázku v kolektívnom duchu národa spod Tatier, žiaľ, prebýva už celé generácie: Áno.

Vraj zarábame málo, mladí odchádzajú za hranice, jazdíme po rozbitých cestách, zlyháva zdravotníctvo a školstvo. Veta „to sa môže stať len na Slovensku“ je bežnou reakciou pri každom väčšom probléme. Niektoré dôvody sú objektívne, no sčasti za to môže slovenská nátura. Jednou jej charakteristickou črtou je neustále sťažovanie sa na niekoho alebo na niečo.

Hoci má Slovensko za sebou skutočne tisícročnú strastiplnú cestu, ktorá vyvrcholila pôrodnými bolesťami pri zrode samostatnej štátnosti v 90. rokoch minulého storočia, pesimizmus prestáva byť na mieste.

Odborníci naprieč rôznymi sektormi sa neraz zhodujú na tom, že Slovensko dnes píše pomerne úspešný príbeh, hoci jeho zlatá éra naň môže ešte len čakať.

Ekonomicky napredujeme, bezpečnostná situácia je stabilná, na geopolitickej šachovnici v podstate nemáme nepriateľov, netrápia nás väčšie prírodné katastrofy, dokázali sme si vybudovať vlastnú kultúru a identitu a nachádzame sa v časopriestore, ktorý nám ponúka unikátnu možnosť poučiť sa z chýb druhých.

To všetko sú však obohrané frázy, ktoré majú malú výpovednú hodnotu, a dajú sa ľahko ohýbať. Pri tvrdých dátach opisujúcich našu pozíciu v porovnaní s ostatnými štátmi to možné nie je. Nasledovný článok bude preto najmä o nich.

V škole by sme za to dostali dvojku

Pokiaľ ide o jeden z najkomplexnejších a najčastejšie citovaných parametrov kvality ľudského života v krajine, Index ľudského rozvoja, ktorý zostavuje Organizácia spojených národov (OSN), Slovensko sa v správe pre rok 2020 umiestnilo na 39. mieste zo 189 štátov.

Hanbiť sa nemusíme ani za hrubý domáci produkt v prepočte na obyvateľa. Výkon nášho hospodárstva na hlavu nás dostáva na 43. pozíciu, pričom kompetentní vyhodnocovali 190 krajín. Uvádza to stránka worldometers.info.

Podobná priečka, konkrétne 42., nám patrí aj v Indexe demokracie, ktorý pravidelne vytvára časopis The Economist. Do merania bolo zapojených 167 krajín.

Šťastie nám takisto nechýba

Hanbiť sa nemusíme ani za výsledok, ktorý nám prislúcha v kategórii najšťastnejších krajín. Obyvatelia Slovenska sa môžu tešiť z 37. miesta. Viac si o tom možete prečítať v správe World Happiness Report.

Prijateľná pozícia nám patrí aj v rebríčku projektu Notre Dame Global Adaptation Initiative, ktorý skúma, ako by mohli jednotlivé štáty sveta reagovať na prípadné sociálne a prírodné katastrofy. Z celkovo 182 štátov sme obsadili 42. pozíciu.

Slovensko ako štát mieru

V Indexe bezpečnosti sme sa v rebríčku umiestnili ešte vyššie. Slovensku v poslednom meraní patrila 28. priečka z celkovo 135 skúmaných štátov.

Katastrofou nie je ani porovnanie pri najťažších zločinoch, teda o vraždách. Slovensko obsadilo 67. priečku z celkovo 230 skúmaných štátov a teritórií, je v najlepšej tretine.

Priaznivý výsledok sme dosiahli v Svetovom indexe mieru, ktorý skúma úroveň bezpečnosti v spoločnostiach, rozsah domácich a medzinárodných konfliktov a úroveň militarizácie. V rebríčku, ktorý zostavuje Inštitút pre ekonómiu a mier (IEP) sme naposledy obsadili 23. miesto zo 163 priečok.

Cesta udržateľného rozvoja

Do dobrého svetla nás rovnako stavia Správa o udržateľnom rozvoji, ktorá hodnotí pokrok štátov pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorú vydáva Cambridge University Press. Slovensku patrí 19. priečka. Porovnávali sa dáta z celkovo 165 štátov.

Zaujme aj rebríček udržateľného turizmu, ktorý vypracúva agentúra Euromonitor. Tento rok sme v ňom obsadili šieste miesto na svete. Skúmaných bolo 99 aktérov.

História nám dáva dôvod na optimizmus

Slovensko stále výraznejšie zaostáva v boji proti korupcii, rozvoji infraštruktúry a trápia nás viaceré spoločenské neduhy, napríklad alkoholizmus či domáce násilie, ktoré nemožno ignorovať. Na vyššie uvedených príkladoch však vidno, že Slovensko už nie je onou povestnou čiernou dierou.

Vo viacerých kľúčových parametroch patríme medzi hornú štvrtinu či pätinu najúspešnejších krajín planéty. Ak rovno nehráme prvú ligu, minimálne sa dá povedať, že ju máme na dosah.

Ak chceme nadobudnúť zdravé národné sebavedomie, mali by sme si tieto opomínané fakty častejšie pripomínať. Môžu poslúžiť ako odrazový mostík k ďalším úspechom.

Slovensko a jeho územie patrilo v minulosti k premiantom. V stredoveku sme boli zbrojárskym a baníckym centrom Európy, pri tureckých vpádoch sme tvorili kostru Uhorska a v medzivojnovom období spoločný štát Čechov a Slovákov patril medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta.

Nie je dôvod, prečo by sme si podobné skalpy nemohli uchmatnúť aj v budúcnosti. Pre začiatok si stačí veriť a menej ohýbať chrbát.