Život bez rúšok: Ani 80-percentná zaočkovanosť na to nemusí stačiť

Normálny život bez rúšok na tvárach? Aj toho sa už niektoré národy dočkali a v susednom Česku sa chcú do tejto zatiaľ malej skupiny šťastnejších štátov pridať. Nebude to však také jednoduché a bez očkovania to vraj nepôjde. Inšpiráciou môže byť postup Dánska.

Český minister zdravotníctva Adam Vojtěch (nom. ANO) oznámil, že rúška a respirátory budú môcť ľudia v Českej republike odložiť až vo chvíli, keď bude proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaná dostatočná časť populácie.

Podľa Vojtěcha sa povinnosť nosiť rúška v doprave, obchodoch a vybraných prevádzkach môže v Česku skončiť až vtedy, keď budú proti covidu zaočkované aspoň tri štvrtiny obyvateľstva. Ale ani to nemusí stačiť.

Aspoň prvou dávkou očkovania proti covidu je v Česku momentálne zaočkovaných takmer 56 percent obyvateľstva. Vytúženú 75-percentnú hranicu by mohli Česi podľa odhadov ministra dosiahnuť niekedy koncom jesene.

Na Slovensku je zaočkovanosť približne o desať percent nižšia než u našich susedov. Na návšteve Prahy to po stretnutí s Vojtěchom priznal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO).

Šéfovia rezortov zdravotníctva si vymenili informácie ohľadom prípadného podávania tretej dávky vakcíny proti covidu. Lengvarský priblížil, že Slovensko onedlho umožní vakcináciu podpornou dávkou pre rizikové skupiny obyvateľstva vrátane ľudí v domovoch pre seniorov.

Pôvodne sa hovorilo o ďalšom uvoľňovaní opatrení v Česku už na hranici zaštepenosti obyvateľstva na úrovni 70 percent, ale Vojtěch pred pár dňami priznal, že by bolo ideálne mať túto hranicu nastavenú vyššie.

V nedeľňajšej diskusnej relácii Otázky Václava Moravce uviedol, že hranica sa spočiatku posunula o päť percent, zo 70 na 75, pre šírenie nákazlivejšieho variantu delta. Ani zaočkovanie troch štvrtín obyvateľstva však nemusí stačiť.

S rúškami na večné časy?

Prezident Českej lekárskej komory Milan Kubek varoval, že delta vyžaduje 85 až 90 percent ľudí, ktorí sú proti covidu očkovaní alebo chorobu prekonali.

Z nedávnych vyjadrení amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb navyše vyplýva, že ani vysoká miera zaočkovanosti na úrovni viac ako 80 percent nemusí u rizikových skupín, ako sú starí ľudia, stačiť. Okrem toho sa stále častejšie hovorí o tom, že aj zaštepení proti covidu v sebe môžu niesť veľké množstvo vírusu, a tak nakaziť ostatných.

Z týchto informácií sa môže zdať, že rúška by sme mohli nosiť navždy aj napriek tomu, že počet plne zaočkovaných ľudí stúpa. Nemusí to tak byť. Príklady štátov, ktoré sa rozhodli skoncovať s opatreniami proti covidu a vrátiť sa k normálnemu životu, máme aj v Európe.

Dánska cesta

V rušení opatrení sa môžu nielen Česi inšpirovať napríklad Dánskom. To už väčšinu opatrení proti šíreniu epidémie covidu zrušilo v polovici augusta.

Pôvodne sa počítalo s tým, že Dáni nebudú musieť nosiť rúška už ani vo verejnej doprave od 1. septembra. Vláda však uvoľnila opatrenia o dva týždne skôr pre rýchlo rastúci počet zaočkovaných. V tom čase ich v tomto škandinávskom kráľovstve bolo „iba“ 60 percent a pribúdalo viac ako tisíc nových prípadov nákazy covidom denne. Napriek tomu došlo k uvoľneniu opatrení.

Koncom augusta už bolo v škandinávskej krajine zaočkovaných viac ako 80 percent populácie nad 12 rokov. Dánska národná zdravotnícka agentúra tvrdí, že má epidemickú situáciu pod kontrolou, a preto si môže vláda dovoliť prijímať odporúčania, ktoré ľuďom umožnia návrat k normálnemu životu.

COVID-19 už dánske úrady nepovažujú za „spoločensky nebezpečné ochorenie“. Úplne všetky opatrenia proti epidémii v Dánsku zrušia v piatok 10. septembra. Švédsko ukončí väčšinu protipandemických opatrení koncom septembra.

Podobnou cestou sa vydali aj Íri. Tamojšia vláda, ktorá zaviedla jeden z najdlhších lockdownov v Európe, rozhodla, že od 22. októbra zruší požiadavku na očkovacie osvedčenie (covid pas) v baroch a reštauráciách, rovnako ako aj všetky obmedzenia počtu účastníkov vnútorných a vonkajších akcií.