Návrhy novej bezpečnostnej a obrannej stratégie Slovenskej republiky predstavili na spoločnej tlačovej konferencii ministra obrany a zahraničných vecí Jaroslav Naď a Ivan Korčok.

Korčok v úvode povedal, že zvolali spoločnú tlačovku s Naďom, pretože návrhy novej bezpečnostnej a obrannej stratégie SR spolu súvisia. Na oboch návrhoch pracovala medzirezortná skupina.

Vládna koalícia chce podľa ministrov nastaviť konsenzus bezpečnosti a obrany. „100 % bezpečnosť neexistuje, ale musíme do jej zabezpečenia vložiť stopercentné úsilie,“ vyhlásil Korčok. Pripomenul zmeny v bezpečnostných trendoch a potrebu prispôsobiť sa novým situáciám, ako je aj pandémia. Vláda má podľa neho jasný pohľad na veci pretavené v návrhoch bezpečnostnej a obrannej stratégie SR. Od roku 2005 má Slovensko stále ten istý strategický dokument a Korčok tvrdí, že je preto načase schváliť nový.

Široká podpora koalície

Naď povedal, že obranná stratégia vznikala v tom istom čase ako bezpečnostná a vďaka spolupráci rezortov sa v oboch návrhoch objavili názory odborníkov z oboch ministerstiev. Minister obrany očakáva, že návrhy pri čítaní v parlamente podporí väčšina koalície.

Na otázku, či koaličná Sme rodina nebude podmieňovať podporu bezpečnostnej stratégie výmenou za to, že v nej bude niečo doplnené, Korčok povedal, že hnutie Borisa Kollára podľa neho nechce politikárčiť s takými dôležitými vecami, ako je obrana a bezpečnosť štátu.

Naď k obrannej stratégii doplnil, že pri diskusii o nej bola na koaličnej rade absolútna podpora všetkých štyroch koaličných strán. Podľa ministra obrany prebehla v koalícii vecná diskusia a dokument bol schválený konsenzuálne.

Viac výdavkov na obranu

„Máme vlastnú zodpovednosť za obranu SR, tej nás nikto nikdy nezbavil, sme síce súčasťou NATO, ale sme silní len tak, ako sú silní jednotliví členovia aliancie, takže aj my si musíme urobiť domácu úlohu,“ vyhlásil Naď. Zdôraznil, že neexistuje alternatíva voči členstvu SR v Severoatlantickej aliancii. Ako dôvody pripomenul zamrznutý konflikt na Ukrajine a najnovšie udalosti v Náhornom Karabachu.

Obaja ministri pripomenuli, že v návrhoch mysleli aj na ochranu pred dopadmi klimatických zmien. „Alfa a omega je skvalitnenie obrany štátu, zvyšovanie spôsobilosti ozbrojených síl, zvyšovanie ich kapacít,“ povedal Naď.

Prvýkrát podľa ministra obrany prekročíme 2 percentá HDP na obranu, ktoré od svojich členov dlhodobo požaduje NATO. Naď tiež povedal, že v navyšovaní výdavkov chce vláda pokračovať tak, aby do roku 2024 dosahovali viac ako 2 percentá HDP.

NATO a EÚ ako budúcnosť SR

Korčok priamo neodpovedal na otázku, či je Rusko v bezpečnostnej stratégii označené ako hrozba. Tak ako s inými krajinami aj s Ruskom chce mať Slovensko podľa neho dobré vzťahy. „Kým NATO je pre nás základnou poistkou pokiaľ ide o obranu, tak Rusko tieto organizácie vníma úplne inak. Považujem za dôležité, že budeme mať jasný konsenzus v pohľade na Rusko aj v pohľade na USA,“ povedal Korčok.

Naď doplnil, že priority SR v otázkach bezpečnosti a zahraničnej politiky sú členstvo v EÚ a NATO, čo podľa neho reflektujú oba dokumenty. „To neznamená, že si hľadáme nepriateľov, ale keď považujeme niektoré kroky iných krajín za kroky proti našej bezpečnosti, tak máme právo to jasne pomenovať,“ dodal.

Podľa Korčoka sa už pripravuje celoštátny systém, ako sa vysporiadať s kybernetickými a hybridnými hrozbami. Bezpečnostný systém platný od roku 2005 podľa Naďa nefungoval a predošlé vlády neschválili nový. Jeden z návrhov blokovala SNS, pretože v ňom bolo Rusko označené ako jeden zo zdrojov hrozieb.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.