Biskupi sa vymanili z politických a populistických tlakov

Pápež František Pápež František. Foto: TASR/AP

To, že na stretnutí s pápežom Františkom sa napokon budú môcť zúčastniť aj nezaočkovaní, je jednoznačne správne rozhodnutie. Reči o populizme a politických tlakoch sú mimo reality. Škoda, že na ne naskočili aj niektorí veriaci.

O tom, že pôvodné rozhodnutie ohľadne neúčasti nezaočkovaných bolo z dôvodu pochybných dôvodov i rozporom s oficiálnym učením katolíckej cirkvi nesprávne, sme na Štandarde písali hneď na začiatku. Medzičasom pribudol ďalší silný argument v podobe kvalifikačných zápasov futbalovej a hokejovej reprezentácie či Letecké dni SIAF, na ktorých sa v režime OTP zúčastnili tisíce ľudí. Na hokeji dokonca v uzatvorenom priestore. Tento rozpor si dokonca všimli aj v SaS a nevidí ho len ten, kto ho nechce vidieť.

Druhou vecou, o ktorej sme písali hneď na začiatku, bolo, že cez podmienku plnej zaočkovanosti sa návšteva pápeža Františka zmenila na nátlakovú očkovaciu kampaň. Je preto zarážajúce, ak teraz niekto o zmene pravidiel na OTP píše ako o podľahnutiu populistom či politickým tlakom, ako to predviedol napríklad poslanec OĽaNO Andrej Stančík, ktorého na sociálnych sieťach napodobnilo nemálo ľudí.

Celá vec je totiž úplne naopak. Ak chceme v prípade návštevy pápeža Františka hovoriť o populizme a politických tlakoch, tak potom len v prípade pôvodného rozhodnutia, ktoré hovorilo o tom, že na podujatia s hlavou katolíckej cirkvi smú ísť len zaočkovaní. Ako o podmienke zo strany predstaviteľov štátu o tom predsa od začiatku jasne komunikoval hovorca KBS Martin Kramara, ale aj arcibiskup Zvolenský, ktorý za podvolenie sa zožal nemálo kritiky.

Napokon režim sa predsa nezmenil preto, že by na to tlačili významní politici, veď okrem výzvy predstaviteľov KÚ, ktorá však prišila až v posledných dňoch, sme takmer žiaden politický tlak v tejto otázke nezaznamenali. Preto je každému jasné, že hlavným dôvodom na zmenu režimu bola nízka účasť ľudí na podujatí, nie tlak politikov. Niektorých to možno prekvapí, ale politické tlaky či populistické rozhodnutia nerobia len osoby, ktoré tak označí liberálna tlač. Tie používajú rovnako aj ich favoriti.

V tejto téme však treba spomenúť ešte jednu vec, a to kritiku rozhodnutia biskupov zo strany veriacich, ktorí chceli, aby bola zachovaná podmienka plnej zaočkovanosti. To však vzbudzuje dojem, že u mnohých veriacich hrá väčšiu rolu to, čo si o celej akcii myslí sekulárna časť spoločnosti, ako to, čo je jej obsahom z hľadiska viery.

Hlavným argumentom tých, ktorí požadujú plnú zaočkovanosť, je totiž strach, že by sa na podujatí mohol rozšíriť vírus. Nechajme teraz bokom to, že vírus by sa tam mohol rozšíriť tak či tak, lebo aj očkovaní sa môžu vírusom nakaziť a prenášať ho, čo jasne ukazuje napríklad Izrael, ktorý v posledných týždňoch zažíva obrovský nárast výskytu koronavírusu, aj keď má jednu z najzaočkovanejších populácií na svete. Zaujímavejšie na celom probléme je totiž to, že týmto ľuďom nevadia iné hromadné akcie ako už spomínané športové podujatia či letecké dni. Boja sa len rozšírenia nákazy na náboženských zhromaždeniach. To pôsobí dojmom, akoby im väčšmi záležalo na tom, čo si o celej veci pomyslia ich neveriaci známi či sekulárne elity, než hľadanie spôsobu ako sprostredkovať duchovný zážitok čo najväčšiemu počtu veriacich.

Inak povedané, sú ochotní prispôsobiť svoju vieru tomu, čo si o nich pomyslí ich okolie. Ak je to tak, potom to predstavuje pre budúcnosť katolíckej cirkvi či viery na Slovensku omnoho väčšiu hrozbu ako zlý mediálny obraz po prípadnom rozšírení pandémie na podujatiach s prítomnosťou pápeža Františka.


Ďalšie články